close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
Nosné duchovné články tohto blogu obsahovo korešpondujú s dielom "Vo Svetle Pravdy", ktoré je vrcholom duchovného poznania na Zemi


Pozor! Po 16. 8. 2020 bude tento blog pokračovať na: http://vaznost-doby.bloger.cz/

Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!

O vznešenom ideále čistoty

15. ledna 2020 v 8:13 |  Mravnosť a nemravnosť
Ako kalich belostnej ľalie rozvíja sa vnútro každej ženy, aby svojou čistotou osviežovalo všetko vôkol seba. Ako vznešené ochrankyne všetkých ženských cností - také by mali byť všetky ženy na Zemi a jedine také si zaslúžia úctu druhých.


Čistota, cudnosť, mravnosť, ušľachtilosť, dôstojnosť... Pre príliš málo žien vytúžené ciele, pre príliš mnoho pojmy, neprávom vyvolávajúce posmech.

Kto sa však môže posmievať žene, ktorá nesie tieto vznešené ideály vo svojom srdci, ktorá sa ich v každej chvíli svojho života usiluje napĺňať? Len tá žena a ten muž, ktorí už tieto ideály stratili. Podvedome to vedia, cítia to a snažia sa to nahradiť všetkým iným. Zdanlivé uspokojenie z tejto chabej náhrady sa však vytráca v okamihu, keď stretnú človeka, ktorý tieto ideály nielen má, ale aj napĺňa. Vnútorne silný a poctivý človek sa zamyslí a vzchopí a začne opäť bojovať o stratené ideály, ktoré mu boli ukázané. Slaboch a zbabelec sa postaví proti. Najobľúbenejšími zbraňami sú v dnešnej dobe posmešné poznámky, výsmech, pokrikovanie. Ak ani to nepomôže, nastupuje ohováranie, nenávisť a v prípade človeka, ktorý má vplyv, dávanie najavo svojej nadradenosti, moci a práva mať posledné slovo. Takíto ľudia však podvedome cítia, že niečo stratili. Vlastnou vinou. Ale nemajú a nechcú mať silu na to, aby to opäť našli a navyše to neprajú ani druhým. Sú to ľudia, hodní skôr poľutovania, hoci majú v dnešnej spoločnosti často prevahu.

O čo "vyššie" stojí pätnásťročné dievča, ktoré má za sebou intímne skúsenosti s už niekoľkými chlapcami alebo mužmi ako dvanásťročná panna, ktorá čaká na toho jediného, ktorému z pravej lásky daruje to najcennejšie, čo žena vo svojom tele nosí? Čím je žena, promenádujúca sa po uliciach v minisukni či tričku a lacno sa vystavujúca pohľadom a dotykom ostatných viac ako žena alebo dievča, zahaľujúca svoje telo, pretože si ho skutočne váži, ktorej stud a čistota sú jej najkrajšou ozdobou? Kto je v skutočnosti na smiech alebo skôr poľutovanie?

To, čo pred päťdesiatimi rokmi nevedeli ženy, keď sa vydávali, "vedia" dnes desaťročné deti. Hovoriť sa o tom zaiste má, ale záleží na tom, ako a kedy. Takzvaná sexuálna výchova v školách vedie len k tomu, že deti si budú chcieť overiť tieto poznatky i "prakticky" ešte skôr, ako na to dospejú. Dospelí majú vysvetľovať, ale až keď vidia dostatočnú zrelosť a záujem dieťaťa, alebo ak to bude z nejakých dôvodov potrebné, nie vtedy, keď to stanovia napr. školské osnovy. Pri každom dieťati to bude iné a inokedy.

Ale vráťme sa späť k strateným ideálom. Každý človek v sebe nosí zrniečko svetla. A toto svetielko buď silno žiari, prežaruje telo a z očí človeka i celej jeho bytosti svieti doďaleka, alebo pohasína.

Ideály ako túžba po cudnosti, mravnosti, dôstojnosti presvetľujú celého človeka, ktorý kráča ako svietiaca pochodeň na ceste životom. Byť takou pochodňou a ukazovať cestu nahor k jemnosti a ušľachtilosti je najmä úlohou ženy. Svojou snahou o čistotu tela, reči, myšlienok a citov mala byť žena ako vznešená bytosť a prebúdzať v mužoch tie najušľachtilejšie snahy a vlastnosti. Takého spolupôsobenie muža a ženy by prinieslo len rozkvet a harmonický vývoj na celej Zemi.

A po paprskoch čistoty by prišla pravá láska a s ňou aj spravodlivosť. Len čistota môže týmto dvom cnostiam urovnať cestu k ľuďom. Preto vy, ženy, ktoré túžite po pravej láske v manželstve, partnerstve či priateľstve, po harmónii a po "...a žili spolu šťastne až do smrti...", prebuďte v sebe najprv túžbu po čistom živote. Len ten vedie k životu duchovnému a jedine v duchovnom je pravá láska, čiže v tom, čo ľudia nosia vo svojom "srdci". Manželstvá a partnerstvá založené len na telesnej príťažlivosti či majetku nemávajú dlhé trvanie.

Aj muži, pokiaľ túžia po spravodlivosti, pokiaľ vidia, že jej je v dnešnom svete málo, nech sa nechajú viesť čistotou vo svojich myšlienkach a citoch a podporujú v ženách to isté!

Čistota reči

K čistote reči patrí nielen používanie spisovného jazyka a vylúčenie hrubých a vulgárnych slov, ale aj to, o čom sa hovorí a akou formou sa to podáva. Klamstvo a ohováranie nemajú v čistej reči miesto, rovnako ako dlhé rozhovory o tretej, neprítomnej osobe. Je tiež veľmi dôležité, ako sa určitá pravda povie - často len forma určuje, či druhá osoba prijme to, o čom sa hovorí, či už je to pochvala, konštatovanie, názor alebo výčitka. To, čo robí mnohým ľuďom najväčší problém, je často spôsob podania.

Reč, ktorou hovoríme, je dar, ktorý bol daný na Zemi len ľuďom. Slovo má neskutočne veľkú silu, a rovnako ako dokáže povzniesť, rozveseliť a prežiariť - hrejivé slovo - dokáže i ublížiť a zraniť i na doživotie. Hovorí sa: "Niekedy je slovo horšie ako bič!"

Žena ako láskyplná "ošetrovateľka" môže na "hojenie rán" používať nielen masti či hrejivú dlaň, ale i útechu vo vyslovených vetách. Ako zurčanie priezračného, životodarného prameňa, ktorý osviežuje, oblažuje, posilňuje a uzdravuje všade, kde je to potrebné, je reč pravej ženy.

Taká reč je čistá.

Čistota myšlienok

Myšlienky sú v podstate veľmi podobné ako reč. Keď myslíme, akoby sme tiež hovorili, len to nevyslovujeme nahlas. Pre čistotu myšlienok platí preto to isté, čo pre čistotou reči.

Prečo je ale dôležité venovať pozornosť svojim myšlienkam? Nikto ich predsa nevidí, nikto nepočuje! Nikto? Niekto predsa len áno. Sú to prírodné zákony, ktoré prinášajú spätnú reakciu aj na ten najmenší podnet z posledného záhybu mozgu.

Aj vďaka týmto zákonom dostáva každá myšlienka už pri svojom zrodení automaticky formu - podľa svojho druhu krásnu, peknú, odpudzujúcu, strašnú - a letí za tým, komu je určená, teda za tým, na koho ten, kto ju vytvoril, myslí. Zároveň dostáva posilu od iných rovnorodých myšlienok na to, aby žila, silnela a následne mohla človeka podnietiť k vykonaniu nejakého činu, rovnorodého s touto myšlienkou. Aj táto myšlienka sama spätne posilňuje všetky ostatné podobné. Tak je celé neviditeľné okolie ľudí popretkávané myšlienkovými formami, ktoré oblažujú a povznášajú, alebo útočia a trápia ľudské vnútra bez toho, aby ľudia o tom čokoľvek vedeli.

Aké okolie obklopuje celú Zem v dnešnej dobe, môže si uvedomiť každá čitateľka/čitateľ týchto riadkov, keď siahne do svojho svedomia a položí si otázku: "Aké mám myšlienky? Čo vypúšťam do sveta a ako moje myšlienky ovplyvňujú iných?"

Môžeme sa potom ešte čudovať, aký je svet, ak pripustíme, že toto všetko pôsobí a ak si uvedomíme, že prevažná väčšina ľudí sa dnes správa podľa vety: "Na myšlienky clo neplatí"?

Nejeden čin, ktorý sa stane napríklad na opačnej strane zemegule, môže byť posilnený a podnietený myšlienkou, vyslanou odtiaľto - či už čin šľachetný, alebo hrôzostrašný. Nik z nás však nemôže povedať, že za to nemôže, pokiaľ sa niečím podobným v myšlienkach niekedy zaoberal.

Čistota citov

Čistota je úzko spojená s láskou. Preto akýkoľvek cit, ktorý pochádza z lásky - pravá nesebecká láska, vcítenie sa, dobroprajnosť - je čistý. Naopak, nenávisť, závisť, nežičlivosť k čistému citu nepatrí.

Rovnako ako myšlienky i city sa formujú, žijú, navzájom sa posilňujú, alebo útočia na ľudí všade na Zemi.

Cit ovplyvňuje myšlienky, myšlienky zase ovplyvňujú slová a činy. Všetko je prepojené, každý článok "reťaze" je dôležitý.

Existuje tiež tzv. "spravodlivý hnev". Náleží však skôr mužom, ktorých posilňuje k činu a zjednaniu nápravy, keď sa niekde stalo niečo nespravodlivé. Tento hnev však nikdy nebude trvať príliš dlho ani neprejde do nenávisti a nečistých myšlienok. Musí však byť spravodlivý.

Mravnosť

S čistotou súvisí pojem mravnosť. To, čo bolo pred sto rokmi neprípustné, považovalo sa pred päťdesiatimi za bežné, a čo zostalo neprípustné pred päťdesiatimi rokmi, je "normálne" dnes. Vzniká otázka, za ako dlho bude "normálne" to, čo sa dnes považuje za zlé. Alebo by tá otázka mohla znieť: "Je dnes vôbec ešte niečo neprípustné, alebo sa necháva voľný priebeh všetkému, jedno, či dobrému, alebo zlému?"

Je to pokrok alebo úpadok?

Slová mravnosť a nemravnosť iste vyvolajú vo väčšine ľudí ihneď dojem, že ide o niečo, čo sa týka sexuálneho života človeka. Áno, v tomto prípade naozaj ide. Žiaľ, v poslednom období možno v drvivej väčšine prípadov hovoriť len o nemravnosti. Povedané priamo, o nehanebnosti a zhýralosti.

Nemravnosť nesúvisí len s telom, ale začína už v myšlienkach. Pokračuje dvojzmyselnými narážkami a nemravnými vtipmi. To všetko sa dnes považuje za normálne. A človek, ktorému sa to protiví a ohradí sa, je označený za staromódneho alebo puritána.

Čisté myšlienky teda nikdy nebudú nemravné, rovnako ako reč a správanie.

Cudnosť

Všeobecne sa tento pojem používa pre telesnú nedotknuteľnosť. V skutočnosti je však oveľa širší a obsiahlejší. Na priblíženie jeho pravého významu uvedieme úryvok z knihy, ktorá v celej jednej prednáške tento pojem vysvetľuje a vracia mu zmysel, aký mu v skutočnosti patrí:

"Kto pri svojom konaní neustále myslí na to, aby ním nespôsobil škodu svojmu blížnemu, ktorý mu dôveruje, a neurobí nič, čo by ho neskôr mohlo stiesniť, ten bude vždy konať tak, že zostane duchovne nezaťažený a môže byť preto nazývaný v pravde cudným!"

Dôstojnosť

Dôstojnosť nie je pýcha! Človek, ktorý chodí "s nosom hore", nie je dôstojný, ale namyslený. Dôstojnosť rovnako ako všetky cnosti prúdi z vnútra. Predovšetkým z toho, ako si človek váži sám seba. Preto žena, ktorá zámerne a s obľubou vystavuje svoje telo, nikdy nedosiahne ozajstnú dôstojnosť vo svojom správaní a ani pravú úctu druhých, rovnako ako ani "mužatky" a ženy, ktoré sa chcú "vyrovnať" mužom v profesii, sile, odievaní, spôsoboch či zlozvykoch. Také ženy tým dokazujú, že si nevážia samy seba. Musia si uvedomiť, že vystavovanie patrí k "spotrebnému tovaru" vo výkladoch, aby sa samo predalo, alebo k výstavám chovných zvierat.

Ženy, chcejúce sa vyrovnať mužom, tým samy dokazujú, že práve ony si myslia, že sú menej ako muži a predovšetkým potrebujú samy seba presviedčať o tom, že dokážu, čo oni. Keby si boli vedomé svojej krásnej úlohy ženy, nepotrebovali by zahadzovať svoju ženskosť ako niečo podradné a vynucovať si mužskú rolu. Ale ony si nedokážu vážiť seba samé, preto ich vystupovanie nemôže byť dôstojné.

Čistota vnútra, láska, nežnosť, jemnosť, ohľaduplnosť a trvalý vnútorný pohľad nahor povznášajú celú bytosť ženy a tá akoby bola ľahšia, ženskejšia a žiarivejšia. Jej pohyby budú tancom, jej reč ľúbeznou piesňou, úsmev hojivým liekom a povzbudením.

Taká žena je dôstojná.

Čistý život

Možno povedať, že súbor všetkých predchádzajúcich "vlastností" vytvára náplň čistého života. Avšak žitie človeka sa neriadi šablónami a tabuľkami. Nemožno od seba ani od druhých vyžadovať ich doslovné a strnulé plnenie. Pravá vrúcna túžba po ušľachtilosti, kráse, pravej láske a harmónii, túžba po svetlých výšinách Stvorenia človeka rozjasňuje, presvetľuje a povznáša do takej miery, že vyššie vysvetlené pojmy sa stávajú len pomocou v zmätku a všeobecnom pokrivení významu mnohých slov dnešnej doby.

Túžba po čistom živote, úprimná snaha o živé, nenásilné a prirodzené naplnenie života každého jednotlivca čistotou vo všetkom, čo koná, myslí si a cíti, vedie potom prirodzene k čistote tela ako vzácneho daru. A k nej patrí nielen primeraná hygiena, ale práve aj odievanie. Žena sa sama lepšie cíti v odeve, ktorý jej ako jediný správny patrí, čiže v dlhých šatách či sukniach, v odeve s dlhými rukávmi, zahaľujúcom jej telo. V odeve, ktorý prirodzene pôsobí spätne na ňu a okrem iného pestuje a chráni v žene prirodzený a čistý stud. A taký odev je zároveň vkusný a krásny, čo je celkom prirodzené.

Teda aj podľa čistoty tela, podľa studu a prirodzenej krásy možno poznať ženu, usilujúcu sa o čistý život.

Pre mužov platí to isté. Len prispôsobia svoj odev svojmu mužskému pôsobeniu (napr. nohavice ako rýdzo mužské oblečenie).

Môže to vyzerať zložito, ak sa snažíme pochopiť toto všetko rozumom, hoci aj pri tej najväčšej poctivosti a dobrej vôli. Použime však svoj vlastný živý cit a svedomie. Poctivé úsilie smerom hore - ku kráse, ušľachtilosti a harmónii, rozvíjanie vlastného zmyslu pre vysvetlené pojmy, svedomia a citu vedie k čistému životu už tu na Zemi. Uvedené pojmy pri tom môžu byť pomocou a oporou.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 MÁRIA NIŽNÍKOVÁ MÁRIA NIŽNÍKOVÁ | 19. ledna 2020 v 11:56 | Reagovat

JAKO ZDIELAŤ TENTO A VŠETKO INÉ NA FACEB. ?.......ĎAKUJEM................

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama