Nosné duchovné články tohto blogu obsahovo korešpondujú s dielom "Vo Svetle Pravdy", ktoré je vrcholom duchovného poznania na Zemi

Poslouchejte nové internetové rádio s hodnotným obsahem, jehož motto zní:
Věřme, že bude lépe a dělejme věci tak, aby lépe bylo!

Bedřich Kočí – 2. časť – Súčasný „rozumový“ človek

22. ledna 2020 v 8:36 |  Zdravie
Posledné desaťročia sú charakteristické tým, že veľmi mnoho ľudí pokladá za najvyššie, čo v človeku je, jeho rozum. Rozum je veľmi dobrým pomocníkom, ak ho človek využíva na to, na čo bol určený. Treba mať pri tom na pamäti, že rozum dokáže pochopiť len hmotné veci, a preto ho treba využívať hlavne na riešenie praktických materiálnych vecí. Rozum však nedokáže pochopiť nekonečno a večnosť, nedokáže pochopiť večné hodnoty ako pravú lásku, krásu, múdrosť a podobne. Rozum nedokáže rozlíšiť dobro od zla. Rozum dokáže nájsť nekonečne veľa argumentov a logických zdôvodnení pri obhajovaní dobra ako aj pri obhajovaní zla.


V histórii sme boli a aj dnes sme toho často svedkami. Človek dokáže správne rozlišovať medzi dobrom a zlom a chápať večné hodnoty len prostredníctvom svojho čistého vnútorného citu, možno by sa to dalo nazvať svedomie, či náš vnútorný hlas, ktorý nám našepkáva vo chvíľach úplného kľudu. Aj spojenie, ktoré sa často používa - "zdravý sedliacky rozum", zahŕňa v sebe okrem rozumových schopností aj pravé čisté cítenie duše človeka. Čo je dobro a čo zlo cítime v svojej duši, alebo možno by sa dalo povedať niekde pri srdci, keď sme v stave úplného pokoja.

Čo o úlohe a mieste, ktorú by mal rozum človeka zastávať v živote človeka hovorí Bedřich Kočí v svojej knihe?

Bedřich Kočí nepokladá za správne, že súčasné pokrokové "rozumové" ľudstvo nechce priznať existenciu Boha, nechce uznať vyššiu moc nad sebou. Dáva prednosť len svojmu prepestovanému rozumu, ktorý chce všetko ohmatať svojím jednostranným spôsobom, zameraným k pozemsky viditeľnému, a práve preto dostáva sa len na šupku, zostáva na povrchu a nikdy neprenikne do hĺbky, do vnútra, k duchovnej podstate veci samej.

Často je to tiež pýcha rozumárskeho človeka, ktorá nechce pripustiť, že by nad slobodnou ľudskou vôľou mohla rozhodovať nejaká vyššia vôľa, alebo že by človek pri svojej sebestačnosti potreboval ochranu Božiu.

Podľa B. Kočího sa ľudia veľmi ťažko prehrešujú proti sebe samým, ak neveria v Boha, lebo sa tým ochudobňujú o všetky tie zázraky, ktorých by sa pomocou svojej vlastnej ozajstnej viery mohli dočkať.

Boha nikto z ľudí nevidel a nikdy neuvidí. Vnímame len prejavy Božie v jeho tvorbe, ktoré najlepšie hovoria o moci, múdrosti, spravodlivosti a láske Božej. Stačí si len uvedomiť rozľahlosť vesmíru, tajomnú logiku prírody alebo zázrak života, aby sme museli uveriť v existenciu veľkého Boha - Tvorcu. Veď všetky prírodné javy sú len zmaterializovaným prejavom Božej Vôle.

Ak sa však pozrieme Aj medzi tých, ktorí sa prehlasujú za veriacich, aj medzi kazateľov a hlásateľov evanjelia, zistíme, že aj medzi nimi je mnoho takých, ktorým mnoho chýba do opravdivosti absolútnej viery.

Rozum nebol človeku daný preto, aby sa človek domnieval, že všetko vie a to, čo vie, že mu postačí, ale rozum nám bol daný preto, aby sme ním dobre chápali to, čo nám naša duša sprostredkuje v spojení s naším duchom a čím nám umožňuje dosiahnuť to pravé vedenie a plné spojenie s Bohom.

Človek, ktorý stratil svoju dušu, stratil aj svoje spojenie s Bohom a je podobný trstine, ktorá sa vetrom ľahko zohne. Je vydaný všetkým nepriaznivým vplyvom života. Chýba mu tá najsilnejšia opora. A práve títo jedinci, bez duše a Boha, tvoria rady tých zúfalých, duševne rozorvaných a nešťastných ľudí, ktorí nenachádzajú nikde pokoj. Všade vidieť ten nezdravý chvat, honbu za prácou a hlavne mamonou, a za nimi prichádza protiváha - márne hľadanie odpočinku a rozptýlenia v rôznych a často pochybných radovánkach. Ale ani to týmto ľuďom neprinesie ukľudnenie. Kľud pre nich neexituje v ničom a nenájdu ho nikde, kým nezačnú úprimne hľadať svoju stratenú dušu, ktorá jediná môže im vrátiť vnútorný kľud a mier, ktorý jediný je zdrojom, z ktorého vyviera pravé ľudské šťastie.

Prečo sa naháňať za bludičkou, za ktorou sa upachtení, ustaraní ľudia ženú, až padajú únavou, plní nespokojnosti, s mnohými bolesťami, chorobami a utrpením? Prečo? Veď je tu len jedna jediná cesta, ktorou máme ísť, aby sme našli kľud, mier a spokojnosť a to je cesta, ktorou nás chce viesť naša duša. Preto ju nesmieme stratiť, a ak sme ju už stratili, musíme ju znovu nájsť. Naša duša je iskrou Božou. Čistá a žiarivá je pre nás veľmi cenným majetkom. Musíme si všímať jej vedenie a dať sa ňou viesť.

Ale aj medzi tými, ktorí veria v svoju dušu, ktorí veria, alebo aspoň hovoria, že veria v Boha a Ježiša Krista a chodia do kostola a modlia sa, aj medzi tými je mnoho takých, ktorí svoju dušu stratili. Sú to predovšetkým tí, ktorí slepo veria všetkému, čo im niekto iný k viere predkladá alebo čo im hovorí, ale nepočúvajú to, čo im hovorí ich duša. Podľa toho potom vyzerá aj ich celé náboženstvo a aj celý ich život.

Tiež náboženstvo, s akým sa stretávame dnes u väčšiny ľudí, môže stačiť a vyhovovať len nesamostatným a pohodlným ľuďom, ktorí veľa neuvažujú o podstate pravého náboženstva. Spoľahnú sa a veria slepo tomu, že musia mať stále niekoho druhého, aby ich viedol, podopieral a sprostredkovával ich spojenie s Bohom. Ak potrebuje niekto učiteľa, nech ho hľadá jedine v Pánu Ježišovi. Ak počúva niekoho iného, kto jeho sväté učenie vykladá, nech vždy dáva dobrý pozor na hlas svojej duše, ako ona tieto výklady prijíma, lebo ona dobre vie, či sú správne.

Našej duši nikdy nesmieme prekážať sami svojou nesprávne používanou vôľou a svojím obmedzeným rozumom, ak chceme, aby naše "ja" a naše vedomie bolo v stálom spojení s našou dušou a duchom. Svoj rozum aj svoju vôľu musíme dať do služieb svojej duši. Ak budeme svoju dušu pozorne počúvať v úplnom kľude a mieri, ona nás uvedie do súladu s Vôľou Najvyššou a budeme žiť radostný, šťastný a spokojný život.

Kto sa však domnieva, že jeho rozum stojí vyššie než Múdrosť Božia, kto sa nesnaží Zákony Božie spoznávať a zachovávať, ten musí byť k správnemu pochopeniu a poznaniu privádzaný cez utrpenie.

Môj záver:

Aj ja si myslím, že by ľudia mali dnes oveľa viac myslieť na to, že nie sú sami vládcovia nad svetom, ale že existuje vyššia sila, sila vďaka ktorej vznikol aj sám človek a každý človek by sa mal viac sám snažiť túto silu pochopiť, spoznať a snažiť sa jej v svojom živote prispôsobiť. Každý by si mal nájsť chvíle ticha a pokoja, pri ktorých sa zahĺbi do svojho vnútra a mal by viac používať svoju dušu, svoj čistý cit a svoje svedomie pri hľadaní Pravdy.

Ľubica Cyprianová
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama