Nosné duchovné články tohto blogu obsahovo korešpondujú s dielom "Vo Svetle Pravdy", ktoré je vrcholom duchovného poznania na Zemi

Poslouchejte nové internetové rádio s hodnotným obsahem, jehož motto zní:
Věřme, že bude lépe a dělejme věci tak, aby lépe bylo!

Kto očakáva že národ môže byť nevedomý a zároveň slobodný očakáva niečo nemožné

8. února 2019 v 8:51 |  Na zamyslenie
Rod, kmeň, národ. Ten môj, s ktorým som geneticky prepojená, ktorý mi je najbližší a v hĺbke srdca cítim, že práve k nemu patrím je: slovenský. Národ pokorný, pracovitý, čestný, životaschopný a… prastarý. Nenechajme sa klamať, to, že mal možno trošičku odlišný názov nič nemení na fakte, že jeho gény ako kolektívneho vedomia sú prastaré. Ten národ znesie veľa, tak ako niekto, kto za tisícky rokov prešiel už mnoho brehov riek, z ktorých zbieral vedomosti, skúsenosti. Mnoho krát padol i na dno, pretože tam dole bolo niečo, čo potreboval nájsť. Pokoru, úctu, lásku, čestnosť… spolupatričnosť. Neukazujte mu zbrane, krv, temnotu… nežeňte ho do boja proti akémukoľvek nepriateľovi. Netúži po boji.


Áno, Slovensko má i zradcov. Tých pár jedincov, ktorí sa nechali vedome, či nevedome zatiahnuť k činnosti proti nemu a jeho obyvateľstvu, no to buď nie sú Slováci, alebo sa nechali oklamať, čo v konzumnom systéme, ktorý manipuluje ľuďmi už od útleho veku, nie je vôbec náročné.

Západný matrix… tá koncepcia mamonu, má tak zákerné nástroje, ktoré dokážu veľmi ľahko zlákať človeka, ktorý ešte stále hľadá svoj zmysel života. Takého, ktorý ho usilovne hľadá niekde mimo seba. Keby vedel, že je tak blízko, že je v ňom, určite by sa nenechal tak jednoducho oklamať falošnými modlami. Peniazmi, luxusom, hmotnými statkami, ilúziou moci, ktorých hodnota je tak prchavá. Ruky takého človeka, ktorý stratil smer, poprehadzoval hodnoty, zostanú úplne prázdne v momente, keď stratí zdravie, lásku, pokoru.

"Dúfam, že raz každý zbohatne, a kúpi si všetko o čom sníva, aby zistil, že to nie je odpoveď." Jim Carrey

Naša slovenská duša je jemnejšia, čistejšia… a ten pretechnizovaný, chladný a často veľmi sebecký konzumný svet, v ktorom ľudia namiesto toho, aby sa rozprávali medzi sebou, hľadia do mobilov, neustále sa za niečím ponáhľajú, či žijú životmi celebrít… taký život nás nenapĺňa ničím povznášajúcim, ničím láskavým a naplňujúcim. My sme iní. Som presvedčená o tom, že to rovnako v srdciach cítite i mnohí z vás. Že návrat k prírode a pravým ľudským hodnotám je odpoveď. Čo príde po prítomnom okamihu? BudúCNOSŤ… Budú vládnuť CNOSTI. Preto sme prišli na túto Zem, aby sme vytvorili spoločnosť, v ktorej bude vládnuť ľudskosť, spravodlivosť, čestnosť, morálka. Aby sme vytvorili systém pravej Múdrosti, v ktorom budú žiť skutoční ľudia. Nie pretechnizované stroje bez emócií.

Vždy tvrdím, že: Všetko zlé, je na niečo dobré. Preto nechcem tú konzumnú, západnú kultúru len haniť. My Slováci sme primknutím k tomu svetu aj niečo vzácne získali :o) Mohli sme nasiaknuť nie len tým chladným sebectvom, či túžbou po hmotných statkoch, luxuse… ale aj uvedomením si seba samého, svojej individuality, výnimočnosti, veľkosti a získali sme znalosti, vedomosti z iného brehu rieky. V socializme to tak nebolo, tam bola naša individualita, osobnosť utláčaná, vyniknúť mohli len dopredu určení jedinci… v kapitalizme mohla naša bytosť začať rásť.

Naučili sme sa plniť si sny poctivou, tvrdou prácou, naučili sme sa, že nič nie je nemožné, ak človek naozaj chce a spojí to s usilovnou, vytrvalou prácou. Snívanie a fantázia nikdy nestačili… museli sme ich doplniť činmi, ísť krok za krokom k svojim cieľom a tvrdo na nich pracovať. No nevyprchala všetka radosť a vnútorné naplnenie v momente, keď sme si svoj cieľ splnili? Nechýbalo pri tom tvorení niečo vzácne, čo by nám dovoľovalo byť šťastnými ľuďmi neustále? Nie len v okamihu, keď si splníme svoj sen? Vari sme chceli, aby naše šťastie a harmónia boli len prchavými okamihmi?

Možno sme len nechápali, že nie ten konkrétny cieľ je najpodstatnejší. Je ním cesta, ktorá k tomu pomyselnému vrcholu vedie. Všetko šťastie, vnútorné naplnenie sa ustutočnuje práve na tej ceste. Sám život je cesta, na ktorej sa každým okamihom rozhodujeme, či budeme tvoriť vedome, múdro, v súlade so svojim srdcom, alebo ako chladné stroje… či odhodíme všetky masky, ktoré si dennodenne nasadzujeme na tváre. Masku bojovníka, masku obete, masku politika, masku celebrity. Až ich odhodíme, možno konečne uvidíme toho prvotného hráča, ktorý prišiel na Zem tvoriť, spolupracovať, milovať.

To, čo funguje v malom, na individuálne úrovni, musí fungovať i vo veľkom, na úrovni kolektívu, spoločenstva. Ak sa jednotlivcovi môže podariť objaviť svoju veľkosť a moc, môže sa to podariť i národu. Nevedomý národ sa nikdy nedokáže oslobodiť, pretože si svojich okov ani nie je vedomý. Ako by mohol začuť ich štrngot? Presne ako kedysi dávno povedal Thomas Jefferson, ktorého citát som použila v nadpise.

Zato vedomý národ sa krok za krokom prebúdza a učí sa nahliadať pod povrch. Odhaľovať lži, ktorými je manipulovaný cez médiá, politické bábky, či tzv. osobnosti. Nenechá sa ovládnuť emóciami strachu, bezmocnosti, pretože práve tie mu zväzujú ruky. Dokáže si pri všetkých tých lžiach a manipuláciách udržiavať nadhľad i humor, pretože len tak zostane mocným a schopným vytvárať nové informačné pole, ktoré je tak mocné, že dokáže presmerovať procesy v spoločnosti takým smerom, ktorý je pre ľudstvo prospešným. Písaním, diskutovaním, konfrontovaním … v spoločnosti, či na internete, ktorý sa stal našou najmocnejšou zbraňou. I keď zámerom mocenských elít bolo, aby nás cezeň mohli ľahšie kontrolovať a manipulovať. No ako sa hovorí: Čím zachádzaš, tým tiež schádzaš… Ich neviditeľná vojna lží šíriacich sa sieťou, bude nakoniec ich vlastnou záhubou.

Život je plný skúšok a výziev a my sa musíme naučiť ich zvládať múdro. Ako ináč by sme mohli vytvoriť tú novú, múdru spoločnosť?

Michaela Michelová

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama