Nosné duchovné články tohto blogu obsahovo korešpondujú s dielom "Vo Svetle Pravdy", ktoré je vrcholom duchovného poznania na Zemi

Poslouchejte nové internetové rádio s hodnotným obsahem, jehož motto zní:
Věřme, že bude lépe a dělejme věci tak, aby lépe bylo!

Výsostne praktické dôsledky dodržiavania mravnosti pre život

19. listopadu 2018 v 8:56 |  Mravnosť a nemravnosť
Podľa názoru mnohých ateistov a materialistov je mravnosť len nejakým abstraktným pojmom, bez reálneho dopadu na praktický život. Je to podľa nich len prázdny pojem, ktorý má význam iba pre ľudí, zaoberajúcimi sa takými zbytočnosťami, ako je duchovno.


Veď predsa podnikať sa dá aj bez mravnosti! Zarábať veľa peňazí sa dá aj bez mravnosti! A bez mravnosti sa dá stať aj všeobecne spoločensky uznávanou osobnosťou. Na všetko toto a na mnohé iné veci v súčasnosti mravnosť vôbec netreba. Práve naopak! Mravnosť a morálka často iba prekážajú! Iba zbytočne zväzujú ruky a v dnešnej dobe ostrých lakťov znemožňujú byť dostatočne flexibilným.

Ale pozor! Blahobyt, ekonomický rast a finančný prospech je jedna vec, avšak najobyčajnejšia, ušľachtilá ľudskosť je druhá vec. V skutočnosti totiž platí, že čím viac sa približujeme k ideálu čistoty v podobe mravnosti, tým viac sme ľuďmi. A naopak, čím viac sa vzďaľujeme od ideálu čistoty v podobe mravnosti, tým menej sme ľuďmi. Čím viac sa usilujeme o mravnosť, tým viac je spoločnosť ľudsky hodnotnejšou a čím viac sa vzďaľujeme od mravnosti, tým viac je spoločnosť ľudsky znehodnotená.

Mravnosť a nemravnosť majú napríklad priamy vplyv na kvalitu novej, prichádzajúcej mladej generácie. Túto kvalitu totiž priamo ovplyvňuje vnútorný postoj ľudí pri počatí. Lebo je obrovský rozdiel, ak je nový ľudský jedinec počatý pri snahe aspoň o určitú mieru čistoty a ušľachtilosti vnútra, alebo ak ide o počatie len v nízkej, zmyslovej vášni. Ide o dva rôzne vnútorné prístupy s dvomi rôznymi reálnymi výstupmi. Lebo ako sa vraví, keď dvaja robia to isté, nemusí to byť vždy to isté. Ľudia sú totiž schopní dávať svojim rozdielnym vnútorným prístupom tým istým veciam úplne inú kvalitu.

Vezmime si napríklad dvoch lekárov. Obidvaja liečia, ale každý z nich s iným vnútorným postojom. Cieľom jedného je pomoc blížnym v ich utrpení a cieľom druhého sú hlavne peniaze a osobný prospech. No a tento rozdielny vnútorný prístup sa potom musí nevyhnutne patričným spôsobom prejaviť aj navonok vo vzťahu k pacientom.

V evanjeliách je napísané: "Dvaja budú spolu pracovať na poli. Jeden bude vzatý a druhý sa ponechá. Dvaja budú ležať spolu v jednej posteli. Jeden bude vzatý a druhý sa ponechá." Čiže činnosť rovnaká, ale niečo, na základe čoho dôjde k selekcii, je tu predsa len rozdielne. Čo? No predsa vnútorný postoj! A tento úplne iný vnútorný postoj potom nevyhnutne dáva navonok rovnakým veciam úplne iný kvalitatívny rozmer. A toto platí bezozvyšku aj pri počatí.

Ako už teda bolo spomenuté, je diametrálny rozdiel pri počatí v snahe o určitú vnútornú a vonkajšiu mravnosť, a pri počatí v nízkych pudoch a v zmyselnosti. Každé z nich formuje inú kvalitu. Pri snahe o mravnosť kvalitu ľudsky vysokú a pri pudovosti kvalitu ľudsky oveľa nižšiu. A tento prvotný, určujúci faktor už potom nie je možné zmeniť ani tou najlepšou výchovou.

Snaha o mravnosť a ušľachtilosť vnútorného života je ale dôležitá nie len pri plodení, ale aj počas celého tehotenstva. Lebo telesné počatie je jedna vec a vstup duše do nového, formujúceho sa tela je druhá vec. No a práve kvalitou svojho vnútorného života počas tehotenstva budúca matka vyslovene určuje, do akej miery osobnostne a ľudsky hodnotná duša dostane prostredníctvom nej možnosť zrodiť sa na zemi.

Ako teda vidieť, mravnosť má priamy vplyv na pozdvihnutie celkovej hodnoty národa, prostredníctvom mravne oveľa kvalitnejšej, novej mladej generácie. Lebo mravnosť môže plodiť a prinášať len mravnosť, zatiaľ čo nemravnosť môže plodiť a prinášať iba nemravnosť. A tento jednoduchý princíp platí vo vzťahu k úplne všetkým veciam okolo nás, ktorým môžeme dať svojim novým, oveľa mravnejším vnútorným postojom úplne iný, ďaleko vyšší rozmer, než je tomu v súčasnosti.

Lebo žiaľ dnes žijeme v realite, ktorá je len zákonitou vonkajšou manifestáciou nášho vlastného nemravného a málo ušľachtilého vnútorného života. A preto sa v súčasnosti aj navonok doslova topíme v oceáne najrozličnejšej nečistoty a nemravnosti, ktorá na nás dolieha zo všetkých strán. Z filmov, z divadiel, z časopisov, z literatúry, z internetu, z výtvarných diel, z módy, alebo z reklamy. Je toho toľko, že pre väčšinu sa šíriaca nemravnosť stáva normou a nekriticky sa podvoľujú jej pôsobeniu, čo samozrejme ešte viac degraduje ich vnútorný život a celú ich osobnosť.

Nijaký človek však nie je tomuto masívnemu vonkajšiemu a zákernému vnútornému pôsobeniu nemravnosti vydaný len tak napospas. V srdci každého z nás, v najskrytejších zákutiach našej osobnosti sa totiž nachádza neomylný barometer pre ostré rozlíšenie toho, čo je dobré, od toho, čo je zlé. Barometer pre rozlíšenie zla, ktoré sa za dobro iba skrýva. Barometer pre odlíšenie toho, čo je mravné a čo už nemravné.

No a tým barometrom vo vzťahu k mravnosti je náš stud. Náš stud, ako integrálna súčasť nášho svedomia. Náš stud, ako bariéra, ktorá nás má chrániť pred upadnutím do zvieratskosti.

Ale žiaľ, toto zdravé cítenie studu je v dnešnej dobe všeobecnej nemravnosti v ľuďoch od malička programovo ubíjané. Stud je dnes vysmievaný a spochybňovaný. Je považovaný za čosi nemoderné a prežité.

Moderný človek dneška má byť predsa človekom bez akejkoľvek prudérie a bigotnosti. Moderný človek dneška má byť predsa otvorený všetkému novému, čo prichádza. A tak sa teda tento moderný, ale žiaľ hlbším spôsobom neuvažujúci človek oddáva bez zábran takmer každej nemravnosti a slepo šliape po svojom stude.

Nemravnosť, ktorá by ešte v nedávnej minulosti spôsobovala pobúrenie sa dnes stáva normou. Prostredníctvom rôzneho pseudoumenia a pseudokultúry pôsobí rozkladne na spoločnosť a vyvoláva jej čoraz väčší mravný rozvrat.

No a v tomto obrovskom tlaku nemravnosti sa mnohí mladí, ale aj starší, ešte zdravo cítiaci ľudia dostávajú do rozporu sami so sebou.

Ide totiž o ľudí, ktorí ešte vyciťujú hlas svojho svedomia a teda aj hlas svojho studu. A v ich svetle nazerajú na mnohé veci okolo seba ako na nesprávne a nemravné. Ale okolitý svet ich neustále a neúnavne presviedča o opaku, až sa nakoniec stáva, že títo ľudia začnú o sebe pochybovať.

Začnú uvažovať asi tak, že ak väčšina okolo nich vníma veci inak, ako oni, musia sa asi mýliť. No a mnohí nakoniec rezignujú a pripoja sa ku všeobecnému trendu prijímania a tolerancie všadeprítomnej, rozkladnej nemravnosti.

Celý tento text môže byť preto vnímaný ako určitá podpora všetkým takýmto, ešte zdravo cítiacim ľuďom, schopným vnímať hlas svojho svedomia a svojho studu. Mali by totiž vedieť, že každý, kto sa riadi hlasom svojho svedomia a hlasom svojho studu stojí správne, aj keby stál celý svet proti nemu.

Veď si len spomeňme na známe podobenstvo v evanjeliách o úzkej a širokej ceste. Len úzka cesta mravnosti, morálky a čistého, ušľachtilého vnútorného života, ktorú žiaľ dnes nachádzajú iba nemnohí, vedie do života a ľudskej dôstojnosti bytia. Cesta všeobecnej nemravnosti a nečistoty vnútorného života, podobného hnojisku, je cestou postupnej degenerácie osobnosti a smeruje do zatratenia duše.

Jedine človek, ktorý načúva hlasu svojho svedomia a svojho studu vo vnímaní toho, čo je mravné, je budujúcim a zdravým článkom každej spoločnosti. Je stavebným kameňom, ktorý drží spoločnosť, ale aj celý svet pre absolútnym zrútením. Keby totiž nebolo na zemi takýchto ľudí, stala by sa už len jedným veľkým, odporným močiarom nemravnosti. Stala by sa jednou veľkou Sodomou a Gomorou, ktorá by pre svoju absolútnu skazenosť stratila morálne oprávnenie pre ďalšie jestvovanie. Lebo v tomto stvorení je podporovaný iba taký život a také bytie, ktoré sa trvalo usiluje o mravnosť. Všetko ostatné, čomu mravnosť chýba, je zákonmi univerza postupne tlačené k úpadku, a nakoniec k absolútnej strate vlastného bytia, ktoré stratou úsilia o mravnosť stratilo svoje opodstatnenie.

Lebo Stvoriteľ nášho univerza je najčistejšou Čistotou! A preto jedine to, čo sa usiluje o čistou v podobe mravnosti má jeho trvalé požehnanie. Všetko ostatné môže trvať len dočasu a potom to predsa len nakoniec padne. A tento pád bude veľký!

M.Š.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama