Nosné duchovné články tohto blogu obsahovo korešpondujú s dielom "Vo Svetle Pravdy", ktoré je vrcholom duchovného poznania na Zemi

Poslouchejte nové internetové rádio s hodnotným obsahem, jehož motto zní:
Věřme, že bude lépe a dělejme věci tak, aby lépe bylo!

Veci sa dejú zvnútra von!

29. června 2018 v 8:21 |  Na zamyslenie
Najpodstatnejším uvedomením v mojom živote bolo pochopenie, že sa veci dejú zvnútra von. Že zmeniť potrebujeme predovšetkým svoje myšlienky a vnútorné nastavenia.


A vo chvíli, keď som začala pracovať na tom, čo si myslím, na svojich pocitoch, postojoch a na svojich vnútorných presvedčeniach, začal sa meniť svet okolo mňa.

A aký je najzásadnejší výsledok tejto premeny? Že to tu mám rada. Som v pohode so všetkými a mám rada samú seba.

Predtým to ale bolo so mnou a mojím životom úplne ináč. Hoci môj život vyzeral navonok ako celkom úspešný, nebola som šťastná. Ani v práci, ani doma.

Stále som na ceste. A práve tá cesta je zábavná a vzrušujúca. Všetko, čo sa mi na sebe a cez seba na svete okolo mňa podarilo zmeniť, je úžasné.

Predtým som ľudí okolo seba často kritizovala. Dnes ich beriem takých, akí sú.

Predtým som ľudí okolo seba hodnotila. Ako vyzerajú, čo majú oblečené, ako sa zachovali… Dnes viem, že hodnotenie druhých je prejav pýchy. Preto sa vedome snažím druhých nehodnotiť.

Predtým som sa na ľudí často hnevala a urážala. Niečo urobili ináč, než som chcela ja, tak som sa nahnevala. Dnes sa nehnevám na nikoho (iba pri synovi ma sem-tam prepadnú také tendencie, ale tie väčšinou rýchlo ukončím).

Predtým som chcela mať pravdu a môj názor som považovala za lepší ako názory druhých. Dnes akceptujem každý iný názor a nikoho o svojej pravde nepresviedčam.

Byť šťastná je totiž pre mňa dôležitejšie než mať pravdu.

Predtým mi záležalo na uznaní od druhých ľudí a často som sa zachovala tak, aby som uznanie získala. V tomto smere mám v sebe pravdepodobne veľmi veľa mylných presvedčení, pretože ešte stále som rada, keď ma niekto pochváli alebo ocení. A nie vždy viem povedať nie (áno, aj to je túžba po uznaní). Ale snažím sa uvedomovať si, že moja hodnota nie je závislá na uznaní druhých a správať sa podľa toho.

Predtým som bola nespokojná s tým, čo mám. Často som na všetko frfľala, ani len kompliment som nevedela prijať. Dnes som vďačná za všetko, čo mám a pripomínam si to každý večer.

Predtým som si často vyčítala chyby, ktoré som v minulosti urobila. Dnes minulosť neriešim, beriem to tak, že všetko, čo sa udialo, bolo presne tak, ako malo byť a konala som najlepšie, ako som vtedy vedela.

Predtým som sa často trápila obavami, čo bude. Dnes viem, že je zbytočné mrhať čas obavami z budúcnosti, ktoré sa zväčša aj tak nevyplnia.

Predtým som radosť zo života brala ako niečo, čo možno bude, keď sa niečo udeje. Dnes nachádzam radosť zo života takmer vo všetkom.

Predtým ma ľudia vnímali ako rázneho a prísneho človeka. Dnes som pre nich pohodový človiečik s úsmevom a pochopením.

Ako sa mi podarilo takto zmeniť?

Vždy som na ľudí pôsobila ako logicko-analytický typ a aj sama som sa za taký považovala. Preto som si myslela, že keď sa rozhodnem veci zmeniť, tak ma moje racionálne ja povedie a raz dva budem v cieli. Ale zistila som, že niečo bojkotuje snahy môjho racionálneho ja, a to veľmi urputne. Postupne som pochopila, že to "niečo" je moje emocionálne ja, moje podvedomie, ktorému sa nepáčia moje úmysly. Musela som nájsť cestu ako ho presvedčiť, že zmenu chce tiež. Objavila som techniky, pomocou ktorých to je možné. A je mi jasné, že bez tohto kroku by bol môj príbeh iný. Pravdepodobne by som bola stále klasický zamestnanec a stále by som sa utešovala myšlienkou, že možno neskôr, o rok, keď dieťa vyrastie, keď príde vyhorenie, keď budem mať x rokov, začnem robiť veci, čo ma bavia a žiť šťastný a harmonický život.

Najskôr to boli konkrétne stavy nervozity, pohoršenia nad správaním druhých ľudí, moje negatívne emócie. Neskôr som začala vnímať presvedčenia a programy, ktoré ovládajú moje správanie a postupne som ich ukončovala technikami, ktoré som sa naučila v škole etikoterapie. Negatívny pohľad na svet som zmenila na pozitívny a rozhodla som sa, že nebudem obeť.

Ja som tá, ktorá je zodpovedná za svoj život. Za svoju náladu, úsmev na tvári, pohodu, či šťastie. Nenechám o tom rozhodovať druhých.

Aj váš príbeh môže skončiť radosťou a pohodou. Stačí iba nájsť odvahu žiť život podľa svojich predstáv. Stačí iba vniesť do života viac zdravia a radosti. Stačí sa iba zbaviť strachov, obáv a negatívnych presvedčení, ktoré pracujú proti vám. Stačí iba nájsť to, čo vám ako jedinečnej bytosti bude fungovať na ceste za vysnívaným životom. Aby ste boli v pohode a mali to tu radi.

J.M.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama