Nosné duchovné články tohto blogu obsahovo korešpondujú s dielom "Vo Svetle Pravdy", ktoré je vrcholom duchovného poznania na Zemi

Poslouchejte nové internetové rádio s hodnotným obsahem, jehož motto zní:
Věřme, že bude lépe a dělejme věci tak, aby lépe bylo!

Budhova cesta k Svetlu

29. září 2014 v 9:40 |  Duchovno
Existujú mnohí ľudia, ktorí usilujú k Bohu, ale keď sa ich spýtame, ako si túto cestu vlastne predstavujú, ako si vlastne predstavujú onoho Stvoriteľa, ku ktorému sa chcú dostať, odpovedať na to presne nevedia. Nemajú celkom jasno, kadiaľ presne vedie cesta k Nemu, na základe čoho vzniká celkom oprávnená otázka, ako sa tam teda vôbec chcú dostať.


Stvoriteľa nikto nikdy nevidel a v jeho skutočnej podstate ho človek nebude môcť nikdy spoznať. Zo Stvoriteľa však tryská Svetlo! Tryská žiara Svetla, z ktorého všetko jestvujúce povstalo. Ak teda chce niekto kráčať k Stvoriteľovi, musí ísť smerom k Svetlu! Musí kráčať k Svetlu a usilovať k Svetlu! To je jediná a pravá cesta, ktorá ho celkom určite privedie k Najvyššiemu.

Budha bol človek, ktorý dosiahol ľudskej dokonalosti tým, že svojim čistým a ušľachtilým životom a svojou veľkou túžbou po Svetle dokázal vo vnútornom zahĺbení nadviazať spojenie s rajom. S ríšou ducha, ktorá je duchovnou domovinou každého človeka.

Budha prežil jas, blaženosť a nádheru v tejto ríši panujúcu a pochopil, že dostať sa tam a smieť takéto niečo prežívať natrvalo je najvnútornejšou túžbou a skutočným cieľom bytia každého človeka. A toto poznanie mu zmenilo život. Hovoril o ňom s inými a snažil sa im ukázať cestu k svetlým k bránam raja. Tak vznikla jeho vznešená, osemdielna cesta k Svetlu.

Jej prvým stupňom je pravá viera. Veľmi vysoko postavil Budha prvý stupeň svojej osemdielnej cesty, pretože pravá viera v jeho poňatí v skutočnosti neznamená ani vieru islámsku, ani vieru kresťanskú, ani vieru budhistickú či akúkoľvek inú. Pravá viera znamená osobný zážitok Svetla!

Človek, nech už je akéhokoľvek vierovyznania, ktorý vážne usiluje k Stvoriteľovi, ktorý po ňom túži a chce sa ku nemu priblížiť môže na základe svojej silnej túžby prežiť zážitok Svetla. Môže Svetlo vycítiť a vytušiť. Môže ho uvidieť svojim vnútorným zrakom. Býva to niečo veľkolepé a vznešené, čo rozochveje dušu človeka. Takéto prežitie ťažko opísať slovami, avšak človek si na základe neho jasne uvedomí že to, v čo doposiaľ veril a o čo sa usiloval naozaj jestvuje. Uvedomí si, že už tomu neverí preto, lebo mu to niekto povedal, alebo o tom niekde čítal ale preto, lebo to on sám prežil.

A po tomto silnom prežití nasleduje úplne bezprostredne druhý stupeň osemdielnej cesty, ktorým je pravé rozhodnutie. Rozhodnutie, slúžiť vo svojom živote od tejto chvíle už len Svetlu! Slúžiť už len hodnotám Svetla!

Tie samozrejme nie sú vôbec totožné s hodnotami, ktoré stavia do popredia hmotársky a materialistický svet. Človek však vo svojom zážitku Svetla jasne pochopí, že vôbec nie je dôležité mať, ale byť. Byť dobrým, spravodlivým, čestným a ušľachtilým človekom bez ohľadu na to, aký je svet a čo sa v ňom preferuje.

Tretím stupňom osemdielnej cesty je pravé slovo. Pravé slovo, čiže verbálny prejav zodpovedajúci hodnotám Svetla. Je to samozrejme úplne niečo iného, ako štandardný slovný prejav plný vulgarizmov, dvojzmysleností, ohovárania, prázdnej bezobsažnosti a bezduchého tárania. Avšak povinnosťou človeka je hovoriť ušľachtilo a správne. Hovoriť pravdivým spôsobom tak, že naše slová sa budú zhodovať s našim vnútorným cítením. Že mu budú plne zodpovedať. To znamená, že ak cítime, že máme povedať nie, máme povedať nie. A ak cítime, že máme povedať áno, máme vysloviť áno.

Štvrtym stupňom je pravý čin. Nie len teda iba naše slová, ale aj naše činy musia zodpovedať hodnotám Svetla. Nemáme iba opravdivo a ušľachtilo hovoriť, ale aj opravdivo a ušľachtilo jednať. Žiaľ, mnohokrát sa stáva, že ľudia dokážu síce hovoriť o dobre, ušľachtilosti, ľudskosti a spravodlivosti, ale oni sami tak nečinia. Preto teda pravý čin.

Ak sa pozrieme spätne na všetky predchádzajúce stupne Budhovej vznešenej osemdielnej cesty k Svetlu môžeme si všimnúť, že každý nasledujúci stupeň úplne logicky a celkom prirodzene vychádza z toho predchádzajúceho. A preto pravé slovo a pravý čin ďalej celkom prirodzene ústia v pravý život, ktorý je piatym stupňom osemdielnej cesty.

Pravý život! Pravý život je život naplnený pravými slovami a pravými činmi, ktorým predchádza pravé rozhodnutie.

Čo je však v skutočnosti ono rozhodnutie? Predsa myšlienka! Predsa záchvev vnútorného chcenia! A tak tu v logickom slede tak, ako to reálnom živote nasleduje máme myšlienku, slovo a čin. To znamená pravé rozhodnutie, pravé slovo a pravý čin a to všetko ústiace do pravého života.

Najskôr je tu teda citové, alebo myšlienkové hnutie. To sa zhmotňuje do slov a slová sa zase zhutňujú do činov. No a súčinom pravej, čistej a ušľachtilej myšlienky, pravého slova a pravého činu je pravý život. Pravý život, v ktorom je úplne všetko podriadené hodnotám Svetla.

Ďalším, šiestym stupňom je pravá snaha. Snaha o to, aby človek vo svojom doterajšom úsilí neochabol. Aby v ňom neustále zotrvával. Aby sa mu nestalo, že vo svojom snažení poľaví a pomaly ho to strhne nazad.

Lebo človek je slabý. Je náchylný k pohodlnosti. Je mu vždy bližšia ľahšia a pohodlnejšia cesta, ako cesta vyžadujúca trvalú námahu ducha. Človek by si mal byť preto dobre vedomý tejto svojej slabosti sklonu k pohodlnosti a mal by ju vedome prekonávať svojou neutíchajúcou snahou po Svetle. Svojou pravou snahou, spočívajúcou v vo vytrvalom zachovávaní všetkých piatich predchádzajúcich stupňov osemdielnej cesty k Svetlu.

Siedmym stupňom je pravá vďaka. Ak totiž človek stojí správne v šiestich predchádzajúcich stupňoch, zákonite kráča čoraz bližšie k Svetlu. Jeho vnútro sa rozjasňuje. Stupňuje sa jeho prežívanie šťastia, radosti, mieru, naplnenia a blaženosti. Jeho duša prekypuje! A z onoho prílevu šťastia, ktoré ho zaplavuje tryská úplne automaticky pravá vďaka. Jasavá vďaka Tvorcovi za bytie naplnené šťastím. Z duše, prekypujúcej šťastím sa dvíha jasavá modlitba vďaky k Stvoriteľovi, ktorý človeku toto všetko daroval a toto všetko umožnil.

No a posledným stupňom je pravé zahĺbenie. Pravé zahĺbenie opäť celkom logicky vychádza zo všetkých predchádzajúcich stupňov, pretože ako už bolo povedané, na základe nich sa človek približuje k Svetlu a toto jeho približovanie spôsobuje, že prežívanie jeho spojenia so Svetlom je čoraz hlbšie. To má za následok, že človeku sa otvára vnútorné zrenie a on začína vnútorným zrakom vnímať vyššie, svetlé úrovne bytia a mnohé vznešené bytosti, v nich žijúce.

Stupeň pravého zahĺbenia je stupňom, prirodzene a úplne samočinne nasledujúcim ako nevyhnutný dôsledok správneho stúpania človeka po priečkach Budhovej osemdielne cesty. Nie je to teda nič neprirodzeného, ani umelo vyvolaného. Je to iba tým najprirodzenejším vystupňovaním celého jeho doterajšieho snaženia. A táto nová duchovná realita Svetla čoraz viacej prekrýva realitu hmoty.

To však má za následok ďalšie stupňovanie pravej viery v človeku čo znamená, že koleso vznešenej osemdielnej cesty k k Svetlu sa nanovo roztáča a všetko sa opakuje s čoraz väčšou intenzitou odznova.

Človek letí v ústrety k Svetlu! Letí v ústrety nevýslovnému šťastiu a blaženosti, ktorú nemožno popísať ľudskými slovami. Lebo vskutku, ľudské oko nevidelo a ucho nepočulo, čo pripravil Pán pre tých, ktorí ho milujú a ktorí preto kráčajú k jeho Svetlu.

A celkom na záver ešte jedno dôležité upozornenie, týkajúce sa ôsmeho stupňa, čiže pravého zahĺbenia. V súvislosti s ním bolo spomenuté, že človeku otvára možnosť vnútorného zrenia. Že pravé zahĺbenie musí byť úplne prirodzené, bez akéhokoľvek umelého napomáhania a vynucovania. Musí to byť len samovoľný a ničím nevynútený dôsledok intenzívnej osobnej cesty človeka k Svetlu. To totiž zaručuje vysokú duchovnú kvalitu dotyčného, na základe ktorej sa prostredníctvom zákona rovnorodosti môže pri svojom vnútornom zahĺbení napojiť jedine na vysoké úrovne Svetla. To ho zase iba povznesie bez toho, že by mu to ublížilo.

Nesmierne nebezpečenstvo však vzniká vtedy, ak sa ľudia predčasne a umelým spôsobom nútia do vnútorného zahĺbenia. Ak zahĺbenie nepostavia až na samý koniec svojej duchovnej cesty tak, ako to urobil Budha, ale na začiatok. Nedostatočná duchovná výška takto nevedome konajúcich má za následok, že úrovne, do ktorých sa pri svojom zahĺbení napoja budú nízke, ba dokonca temné. Tak nadviažu spojenie s temnom a zaťažia svoju dušu. A to je cesta do do temnoty, nie cesta k Svetlu.

Cesta k Svetlu vedie totiž od stupňa k stupňu tak, ako to naznačil Budha, pričom pravé zahĺbenie sa nachádza až na jej konci a dochádza k nemu samovoľne, prirodzene a celkom spontánne.

M.Š. spolupracovník časopisu "Pre Slovensko"


 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 enoch enoch | 29. září 2014 v 23:00 | Reagovat

Hmm!  Ale, ako ísť k bohu, keď boh je všade ! Sme deti boha, ktorý je v nás a my sme v ňom. Skeptik by skonštatoval, že boha niet ! A mal by pravdu ! : -) Pokiaľ vnímam boha ako svetlo , tak to skôr vidím ako internet . Čim viac, svetielok prispieva, oto silnejšie svieti. Je boh inteligentné kolektívne vedomie????
Viem, že boha nájdem v sebe, presne tak ako Krista. Ale, to by znamenalo, že som boh v bohu. To by znamenalo, že si musím spomenúť na svoju podstatu, ktorá zabudla na svoj božský pôvod. Ja som ten ktorý si musí spomenúť na to že JA SOM láska, blaženosť, vo svojej nekonečnosti???

2 racionalista racionalista | E-mail | 30. září 2014 v 12:05 | Reagovat

Keď tvorivá iniciatíva vesmíru, pre veriacich boh, zistila, že vie tvoriť, tak chcela vedieť ako je to mať vedomie toh čo stvorila. Pripúšťam aj takýto pohľad na vesmír pre veriacich.

3 racionalista racionalista | E-mail | 1. října 2014 v 9:19 | Reagovat

K tomu tvojmu spomínaniu. Uvedom si že pri tvojej smrti zaniká aj tvoj mozog a všetko čo bolo v ňom zakódované. Ten mozog ktorý teraz máš je nový a vňom nové informácie z tvojho života. To ostatné čo máš (talent,inštinkty atď.) sa prenáša geneticky cez DNA. Teda, nemáš čím si na svoj božský pôvod spomenúť. Ale pre to sa netráp, radšej plnohodnotne ži.

4 enoch enoch | 1. října 2014 v 12:56 | Reagovat

Priateľu, to čo prezentuješ je strach z nepoznaného . EGO, je z hmoty a EGO aj zanikne ! (rozum) To máš pravdu! Ježiš vravel, nič si nezoberiete na druhú stranu! Mal na mysli hmotné! : ) Ale duchovné emócie si prenášame, radosť, lásku, ale aj nenávisť ! Všetko je energetickí prejav a záleží na tom v čom si naladený! Ak plníš svoj balón štrkom, nikdy nezažiješ pohľad z vrchu . Naplň ho héliom a uvidíš tú nádheru zhora. Máš pravdu, že mozog je prach tejto zeme a ním aj ostane! Skús sa naučiť vidieť auru, nie je to ťažké, každý kto chce sa to môže naučiť ! Neurobíš 1000 drepov bez tréningu. Ale ak chceš a budeš trénovať, tak to zvládneš. Aura je časťou, svetla sveta! Vedomie JA SOM je večné ! Ale ja som Ferko ! Toto, vedomie Ferka, zaniká a recykluje . Skús si uvedomiť že si viac ako Ferko ,si viac ako telo . V prvom rade si duchovné uvedomenie božskej podstaty. Ktoré prežíva samého seba! Nechcem ti prezradiť, že si boh, ktorí sa vybral do zabudnutia na seba ! Ak si spomenieš ,že si boh a si nevedomí stvorenia. No tak, Sodoma Gomora ! : -))))))  
Je potrebná likvidácia ! Ale zasa iba tela ! Nesprávne si sa vyvíjal ! Toto nechápu ani veriaci ! Ako môže byť niekto ,(boh ) sú to vlastne synovia boží,(vesmírni stvoriteľ , tela, čiže Ferka)   ktorí dokážu vyvraždiť národy! Zlikvidujú iba nesprávne vyvíjajúceho (nevyváženého ) jedinca ! Tento jedinec, môže nakaziť celok a to je nežiaduce! Aj človek, pokiaľ má dáku zbláznenú bunku, tak ju odstráni! Musím ale dodať že ducha nezabiješ ! Ale zasa sa nechávam unášať ! : -)))
Spomenul som si na jeden príbeh a končím !!!
Rozhovor dvoch bábätiek v brušku matky
V brušku tehotnej ženy boli dve bábätká. Prvé sa pýta toho druhého:
- Veríš v život po pôrode?
- Určite. Niečo po pôrode musí byť. Možno sme tu hlavne preto, aby sme sa pripravili na to, čo bude potom.
- Hlúposť, žiadny život po pôrode nie je. Ako by mal vlastne vyzerať?
- To presne neviem, ale určite tam bude viac svetla než tu. Možno budeme behať po vlastných a jesť ústami.
- No to je predsa nezmysel! Behať sa nedá. A jesť ústami, to je úplne smiešne! Živí nás predsa pupočná šnúra. Niečo ti poviem: Život po pôrode je vylúčený - pupočná šnúra je už teraz veľmi krátka.
- Ba nie, určite niečo bude. Len všetko bude asi trochu inak, než sme zvyknutí tu.
- Ale nikto sa predsa odtiaľ po pôrode nevrátil. Pôrodom proste život končí. A vôbec, život nie je nič iného, než vlečúca sa stiesnenosť v temnote.
- No, ja presne neviem ako to bude po pôrode vyzerať, ale každopádne uvidíme mamu a tá sa o nás postará.
- Mama? Ty veríš na mamu? A kde má akože podľa teba byť?
- No predsa všade okolo nás! V nej a vďaka nej žijeme. Bez nej by sme vôbec neboli.
- Tomu neverím! Žiadnu mamu som nikdy nevidel, takže je jasné, že žiadna nie je.
- No ale niekedy, keď sme potichu, môžeš počuť ako spieva, alebo cítiť, ako hladí náš svet. Vieš, ja si fakt myslím, že skutočný život nás čaká až potom a teraz sa naň iba pripravujeme...

5 racionalista racionalista | E-mail | 2. října 2014 v 10:35 | Reagovat

Na šťastie je to tak, že o pravdivosti tých fantazmaagóriach v ktoré veríš a o ktorých píšeš sa nedozvieš, lebo pri smrti definitívne zanikáš tak ako poľná tráva, alebo kurča čo si mal nedávno k obedu. Na tom, že pri smrti definitívne zanikáš sú postavené náboženstvá, lebo nie je možné sa o ich klamlivosti presvedčiť, ale na tom stavajú aj šarlatáni podobného typu akosi zrejme aj ty.

6 enoch enoch | 2. října 2014 v 11:38 | Reagovat

Ale nech sa stane, ako ty chceš, nie ako ja chcem.

7 kusvetlu kusvetlu | 2. října 2014 v 12:26 | Reagovat

Vážený enoch, rád by som odpovedal na Vašu úplne prvú reakciu v ktorej sa pýtate, ako ísť k bohu, keď boh je všade? Veď sme predsa deti boha, ktorý je v nás a my sme v ňom.  Je teda boh inteligentné kolektívne vedomie? To by znamenalo, že si musíme spomenúť na svoju podstatu, ktorá zabudla na svoj božský pôvod?

Je to závažná otázka, ktorá si zaslúži odpoveď. A tá odpoveď spočíva v tom, že Boh nie je nijaké kolektívne vedome a my nie sme jeho časťou. Boh je Stvoriteľ a Tvorca a my sme ním stvorené vedomé tvory. To je obrovský a zásadný rozdiel medzi nami a Stvoriteľom, ktorého časťou nikdy nemôžeme byť.

Predstavte si, že postavíte dom. Dom je Vašim dielom, ale nie je časťou Vás samého. My ako tvorovia sme dielom Božím, ale my nie sme bohmi.

Alebo to môžeme povedať inak: Stvoriteľ je oheň a my sme iskry, ktoré onen oheň chrli. Z tohto ohňa sme povstali a k tomuto ohňu nás to bude vždy priťahovať, avšak nikdy s ním nemôžeme splynúť. Oheň totiž navždy zostane ohňom a iskry iskrami.

Mimochodom túto problematiku vzťahu Tvorcu k človeku riešim v tomto článku: http://kusvetlu.blog.cz/1112/ma-clovek-v-sebe-nieco-bozske

8 enoch enoch | 2. října 2014 v 16:36 | Reagovat

Hm, hm.  Údajne sme deti božie, stvorené na jeho obraz! ( podobu ) To znamená, že dieťa človeka nie je človekom???? Je rozdiel BOH .....a otec stvoriteľ! Ten, ktorý je vo hviezdach! Stvorené je prach tejto zeme. JA SOM, je večná častica zdroja lásky. 1+1= 3  a viac ! Vzorec života . vzorec hmoty 1+1=2

9 enoch enoch | 2. října 2014 v 16:45 | Reagovat

Kto, je podľ teba Kristus???? O Š.

10 enoch enoch | 2. října 2014 v 17:00 | Reagovat

Netráp sa: (Prevzaté)
Kristus je název vysokého postu v duchovní Hierarchii Země. Bytost pracující na tomto postu ztělesňuje princip Lásky, který zároveň ukotvuje na Zemi. Úkolem oddělení, ve kterém Kristus pracuje je probudit uvědomění v každém člověku. Slovo pochází ze sanskrtu a znamená „Láskyplný“.
Kristus (latinsky christus, řecky Χριστός - Christós, hebrejsky מַשִׁיחַ - maššíach) znamená „pomazaný“, „mesiáš“, „Bohem vyvolený král“. V křesťanství jde o jeden z nejdůležitějších titulů, kterými je nazýván Ježíš z Nazareta.
Od tohoto titulu je odvozeno i slovo křesťan, tj. „kristovec“, ten, kdo vyznává Ježíše jako Krista, Mesiáše a svůj život podřizuje Jeho učení a příkladu.
Velmi rychle se však z titulu stala součást vlastního jména, a tak je už ve většině Nového zákona titul Kristus používán jako Ježíšovo vlastní jméno. V tomto smyslu je známe i my dnes. Na skutečný původ tohoto jména nás může upomenout např. arabská verze, znějící iású' al-masíh, a označení křesťana jako al-masíhí, „mesiášovec“.
Môže sa stať, láskyplný každý ?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama