Nosné duchovné články tohto blogu obsahovo korešpondujú s dielom "Vo Svetle Pravdy", ktoré je vrcholom duchovného poznania na Zemi

Poslouchejte nové internetové rádio s hodnotným obsahem, jehož motto zní:
Věřme, že bude lépe a dělejme věci tak, aby lépe bylo!

Nezvládanie sexuality

21. října 2013 v 8:39 |  Mravnosť a nemravnosť
Nehanebníci, smilníci, cudzoložníci a sebaprznitelia sa nestanú dedičmi kráľovstva nebeského - píše sa v Biblii. Sebaprznenie je problémom mnohých, najmä mladých ľudí, ktorí si s tým nevedia dať rady. Ako príklad uvádzam slová istého mladého dievčaťa:


"Neviem si rady a neviem čo mám robiť. Ide o to, že som závislá na sebaukájaní. Ale nikdy predtým som nebola, nemala som s tým najmenší problém. Vôbec ma to ani neťahalo k niečomu takémuto. Bola som šťastná vyrovnaná.

Potom som si našla priateľa, ktorý má iné názory na čistotu. Prvé mesiace to bolo ešte v poriadku, ale potom sme zachádzali ďalej a ďalej. K sexu nedošlo, avšak pri bozkávaní a vzájomnom hladení boli na oboch stranách také pocity, ako keby k nemu došlo.

A vtedy sa začal môj problém. Prišli výčitky, začala som byť na všetko veľmi citlivá, mala som pocit, že som ďaleko Bohu, k tomu problémy v škole, veľa učiva, ktoré som nevedela zvládať. Nevedela som sa viac sústrediť na prednáškach, lebo som myslela na tie dotyky, takže som do školy chodila aby som si to tam odsedela a tajne sa sebaukájala na wécku cez prestávky a tak..

Celý môj život sa začal krútiť okolo toho. Prerástlo to do takej sily, že ma to úplne pohltilo. Mala som skúšky, chytil ma stres kvôli tlakom aj doma i niekoľkým nespraveným skúškam a ja namiesto toho aby som sa učila som to začala robiť. A nemohla som prestať. A potom ešte väčšia depresia.

Vôbec sa neviem z toho dostať. Ja už nechápem, je mi do plaču. Možno keby aspoň nebolo skúškové obdobie. Ale celý deň sedím nad nudným učivom, ktoré ma nebaví a tam to na mňa prichádza.

Hanbím sa strašne. Tá závislosť je strašná. Nie som schopná sa kvôli tomu ani učiť. Škola ide dolu vodou, ja idem dolu vodou Som asi príliš citlivá a celú ma to pohltilo. Ako sa tu dá pomôcť?"

Na začiatku je potrebné zdôrazniť, že nasledujúce riadky sú určené iba tým, ktorí hoci upadli do neresti sebaprznenia, pociťujú pri tom výčitky svedomia. To znamená, že ich svedomie je ešte živé a neotupené a preto im dáva najavo, že robia niečo škaredého. Niečo človeka nedôstojného. Aj keď ich zlozvyk, do ktorého upadli stále strháva, svedomie ich potom vždy veľmi hryzie a oni by sa veľmi chceli svojho zlozvyku zbaviť.

Pre toho, kto takéto veci koná a svedomie ho nehryzie tento text nie je. Ten už totiž citovo a osobnostne otupel do takej miery, že svoj zlozvyk považuje za niečo úplne normálneho.

Každý však, kto to tvrdí a nech by sa to snažil podporiť akoukoľvek odbornou argumentáciou je človekom strateným. Nebude sa môcť stať nikdy dedičom kráľovstva nebeského! Jeho dedičmi sa totiž môžu stať iba tí, ktorí sa usilujú napĺňať jeden z najdôležitejších vesmírnych princípov, ktorým je čistota.

Čistota a ušľachtilosť! Naplňovanie hodnôt čistoty a ušľachtilosti vo všetkom, čo človek myslí a cíti! I čo hovorí a koná!

Aj vzájomný vzťah muža a ženy v tých najintímnejších oblastiach ich spolužitia musí podliehať kritériu čistoty a ušľachtilosti. Tomuto vysokému kritériu musí podliehať celý náš osobný postoj k vlastnej telesnosti a sexualite.

Aby však človek dokázal svoju sexualitu úspešne zvládať musí vedieť, že jeho prvoradou povinnosťou je udržiavať čistým svoj osobný vnútorný život. Svoje cítenie a myslenie! Že je povinný bdieť nad tým, aby jeho myšlienky a city boli vždy iba čisté. Aby sa už vo svojom myslení vystríhal všetkého nečistého, nízkeho a zvrhlého. Ak o to bude dbať, nikdy neupadne do telesnej nečistoty, nehodnej dôstojnosti človeka, za ktorú by ho potom muselo hrýzť svedomie.

Nič, čo človek činí totiž nemôže začať bez toho, že by tomu nepredchádzalo jeho citové, alebo myšlienkové hnutie. Ak človek, a to najmä mladý človek, upadol do neresti sebaprznenia, muselo tomu nevyhnutne predchádzať zodpovedajúce citové alebo myšlienkové hnutie. Musel sa tým nejakú dobu intenzívne zaoberať vo svojich citoch a myšlienkach. Citovou a myšlienkovou stimuláciou sa čoraz viacej rozpaľoval jeho pud, až všetko napokon vyvrcholilo v čine. V ľudsky nedôstojnom čine sebaprznenia, ktoré sa stalo návykom.

Pochopenie procesu vzniku tohto nedôstojného stavu nám však dáva do ruky kľúč k možnosti vyliečenia sa. Tento zlozvyk býva totiž neustále živený vnútorným, citovým a myšlienkovým životom ním postihnutej osoby. Len si dobre všimnite slov onoho dievčaťa v príklade, uvedenom na začiatku. Hovorí, že na to musí neustále myslieť a predstavovať si to. A potom do toho celkom logicky neustále aj upadá.

Ak sa však chce zaviť svojho zlozvyku, pre ktorý ju oprávnene hryzie svedomie, musí začať bdieť nad čistotou svojho vnútorného života. Musí sa snažiť vybojovať víťazstvo už na tejto úrovni. Ak sa o to bude snažiť a v tomto tomto úsilí vytrvá, akty sebaprznenia budú čoraz redšie, až napokon celkom ustanú a človek nadobudne svoju pôvodnú vnútornú vyrovnanosť, prameniacu zo znovuobnovenia jeho ľudskej dôstojnosti.

Ľudská sexualita je niečo úplne prirodzeného. V hraniciach jej prirodzenosti a ľudskej dôstojnosti ju je ale možné udržať jedine prostredníctvom bdelosti nad nad čistotou a ušľachtilosťou vlastného vnútorného života.

Ak však nedbáme na čistotu svojho vnútorného života, ak sa vo svojich citoch a myšlienkach voľne zapodievame vecami nízkymi, nečistými, skazenými a zvrhlými, ak sledujem nevhodné filmy, čítame nevhodné knihy a časopisy, dochádza v určitom zmysle k morálnemu a mravnému rozvratu nášho vnútorného života, čo sa prejaví neprirodzenou zvrátenosťou našich sexuálnych praktík.

Uvoľnená morálka súčasnej spoločnosti má doslova deštruktívny vplyv na kvalitu vnútorného života ľudí a táto nekvalita, nízkosť a neušľachtilosť ich vnútra sa potom prejavuje v rôznych sexuálnych úchylkách a v nesprávnom a neušľachtilom postoji k vlastnej sexualite, ktorá sa stáva neprirodzenou. Dokonca i do manželstva sa vnáša množstvo nedôstojných sexuálnych praktík. I telesné spájanie sa ľudí v manželskom a partnerskom vzťahu však má byť čisté a ľudsky dôstojné. A toho je možné dosiahnuť len bdelosťou nad čistotou vlastného vnútorného života. Kde takejto snahy niet preniká nečistota a nízkosť, ktoré poškvrňujú a zneucťujú vzájomné telesné spojenie. A to aj v partnerstve a manželstve.

Človek je tým čo myslí a cíti a ako myslí a cíti. Človek je človekom na ľudskej bytosti zodpovedajúcej úrovni jedine tým, že bdie nad čistotou a ušľachtilosťou svojho vnútorného života. Akonáhle však svoj vnútorný život necháva bez ochrany napospas čomukoľvek, akonáhle v sebe živí nízkosť a nečistotu, rýchlo klesá pod úroveň svojej ľudskej dôstojnosti.

Klesá tak, že sa stáva nehodným dedičstva kráľovstva nebeského, ktorého brány sú otvorené iba čistote a ušľachtilosti a nepreniknuteľne zatvorené pred nečistotou, nízkosťou, neušľachtilosťou a zvrhlosťou.

Zažili ste už niekdy, aké to je zostať stáť pred dverami, ktoré pred vami niekto nechcel otvoriť? Takto beznádejne a zúfalo zostane stáť pred bránou, vedúcou k ďalšiemu životu každý, kto patril k nehanebníkom, smilníkom, cudzoložníkom a sebaprznitelom. Tí sa totiž nikdy nestanú dedičmi kráľovstva nebeského, lebo ich životy sa vzdialili od čistoty a ušľachtilosti.

M.Š. spolupracovník časopisu "Pre Slovensko"
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Matej Matej | E-mail | 21. října 2013 v 22:32 | Reagovat

Dnes málokto bdie nad čistotou svojho vnútorného života a možno preto ste musela najprv takto padnúť, aby Vás prebudila táto bolesť a mohli ste potom vedome a ochotne bdieť nad čistotou svojho vnútorného života.

Sama ste sa otvorila nečistým prúdom tým, že ste sa spojila s človekom, ktorý Vás podnietený žiadostivosťou mohol obmyslieť nečistými myšlienkami, ktoré sa na Vás prichytili, priťahovali iné nečisté myšlienky a mohli Vás sťahovať dole. Aj vy sama ste ich živili tým, že ste v sebe prebudila túžbu po tomto telesnom pôžitku. Túžba je cit, ktorý má obrovskú silu a môže Vás preto ťahať dole alebo hore, podľa toho, či je čistá alebo nečistá.

Teraz si musíte v prvom rade prestať zúfať. Ak sa chcete z tohto dostať, tak si zúfať nesmiete. Keď si zúfate, tak tým vytvárate výbornú pôdu práve pre túto svoju túžbu, ku ktorej sa potom utiekate ako ku prostriedku, ktorým sa na málu chvíľu posilníte, aby ste potom opäť prepadli zúfalstvu. Je to bludný kruh, ktorý musíte násilne preťať, ak sa chcete oslobodiť. Začnite tým, že si nebudete zúfať.

Ešte určite mnohokrát padnete, ale keď sa to stane, tak opäť vstaňte a tvárte sa akoby nič. Neživte v sebe už zúfalstvo a nevracajte sa k tomu, čo ste urobili. Svoj stav si už predsa uvedomujete. Viete, že to, čo robíte je nesprávne a to stačí.
Voči tejto nečistej túžbe musíte postaviť niečo, čo je silnejšie, teda má silu ju premôcť a zadusiť. Niečo, čo s ňou nie je rovnorodé. Aby ste túto túžbu neposilňovali, tak musíte v sebe prebudiť čistú túžbu, ktorá bude pôsobiť na túto nečistú túžbu rušivo. Zlo sa s dobrom neznesie.

Bolesť, ktorú určíte ešte pocítite je výborným základom k modlitbe, ktorá Vám prinesie skutočné posilnenie. Časom, ako bude rásť Vaša túžba po Pravde a po Svetle, tak sa tento Váš problém bude zmenšovať, až úplne zmizne, pretože nebudete chcieť, aby Vám niečo túto ušľachtilú túžbu zobralo. Budete sa o ňu starať ako plameň, ktorý nebudete chcieť nechať nikdy zhasnúť, pretože iba on z Vás urobí skutočného človeka a oslobodí Vás.

Boj so zlom aj vo Vás samotnej spočíva v tom, že budete živiť dobro. To zlé potom samo odpadne, pretože sa s dobrom neznesie. A to, že tento svoj stav nevnímate ako niečo normálne, že Vás to ešte vo vnútri bolí, svedčí o tom, že ešte je vo Vás niečo živé, inak by Vás nemalo, čo bolieť. Váš duch ešte žije, ale je chorý. Uzdravte ho!

2 Matej Matej | E-mail | 26. listopadu 2013 v 12:27 | Reagovat

Čisté city časom musia natoľko zosilnieť, že nečisté city a túžby nebudú mať priestor, budú slabnúť. Teda svoju pozornosť treba upriamovať práve na tie čisté city, teda ich treba živiť.

3 BC BC | 31. ledna 2014 v 21:35 | Reagovat

To, co tady píšete, je čiré farizejství. Brány království nebeského jsou otevřeny prostitutkám, zlodějům i vrahům, pokud je jim odpuštěno. Nikdy ne však nadutým farizeům. Prosím Boha, aby vám odpustil, protože asi nevíte, co činíte.

4 BC BC | 8. února 2014 v 11:25 | Reagovat

Ještě něco dodám: v článku se dopouštíte zjevné lži, totiž že nebeská brána je otevřena pouze čistým a ušlechtilým.
Bůh nestojí o naši čistotu a ušlechtilost, z podstaty jsme my lidé hříšní, své tělesné pudy nemůžeme nikdy zcela potlačit, nebo je nějak zušlechťovat. Pudy pocházejí od Satana, naše duše však náleží Bohu. Narodili jsme se jako hříšníci a hříšníky zůstanem do konce života. Pokud však přiznáme svoji slabost a hříšnost před Bohem, k Němu se budeme hlásit, bude nám bezpodmínečně odpuštěno.
To nemá nic co dělat se sebezušlechťováním - to je pouze past nastražená Satanem. Stanovuje nesplnitelné cíle a ješitný člověk s touhou po vlastní velikosti a důležitosti na to slyší.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama