Nosné duchovné články tohto blogu obsahovo korešpondujú s dielom "Vo Svetle Pravdy", ktoré je vrcholom duchovného poznania na Zemi

Poslouchejte nové internetové rádio s hodnotným obsahem, jehož motto zní:
Věřme, že bude lépe a dělejme věci tak, aby lépe bylo!

O rozporoch v našej spoločnosti

30. září 2012 v 9:00 |  Od dopisovateľov
Pamäť je vec zásadná. Môže byť kormidlom v toku rieky života. A historická pamäť v podobe historických záznamov takisto. Poučiť sa z minulosti je umožnené každému, kto vie čítať. Zdroje sú.


Existujú dokumenty, staré spisy, podľa ktorých možno usúdiť, ako sa žilo v minulosti. Veď písomný prejav osoby mnohé odzrkadľuje. Nielen úhľadnosť písma, ale hlavne formulácie myšlienok napovedajú o osobnosti.

Ak dnes máme možnosť nahliadnuť do korešpondencie tzv. elít, dajme tomu z 19.storočia, niekedy nevychádzame z úžasu. Zdá sa nám až nepredstaviteľné, s akým pátosom (oproti dnešku) sme konfrontovaní.

Príde nám to možno až umelé, akoby hrané, podliehajúce etikete. Ako zbytočná vata.

Videl som vzletné vety v korešpondencii istých grófov, neustále poukazujúce na obrovskú milosť, aká im vraj je udelená zhora (myslené nábožne), že môžu zastávať svoju funkciu na tom ktorom území.

Myšlienkovo bohatý obsah, prešpikovaný zaujímavosťami, aby sa udržala živosť textu. A ten list asi nebolo možné prestať čítať v strede, človek ho chcel prečítať do konca, aj napriek značnému rozsahu.

Čítať ho znamenalo dotknúť sa kultivovanosti, ušľachtilosti, vznešenosti a podobne. Išlo jednoznačne o umelecký zážitok.

Toľko k prejavu istého grófa. V tej dobe vlastne človek, ktorého ekvivalentom je dnes politik. Politik vrcholový. Hlava na danom území.

Venujme sa teda chvíľu dnešným politikom v širšom meradle, nielen tým vrcholovým. V prvom rade sú väčšinou neveriaci.

V našom štáte sa do politiky po 89.roku dostal naozaj takmer hocikto. Zoberme si len ten rozdiel, že nemáme už len jednu politickú stranu a osamostatnili sme sa zo spoločného štátu, čím bolo umožnené okruh ľudí venujúcim sa politike podstatne rozšíriť. Ľudovo povedané, k tomuto remeslu si zrazu pričuchli naozaj široké masy nášho obyvateľstva. Obyvateľstva v nedávnej minulosti ešte prevážne roľníckeho pôvodu. Nechcem príliš posudzovať, ale pevne verím, že nie som ďaleko od pravdy, keď uvediem, že mnohí z týchto novopečených politikov novú situáciu neunieslo. Staré porekadlo, že peniaze kazia človeka, zdá sa platí. Neuniesli zrazu ten nápor peňazí. Samozrejme, určite sa vyskytli medzi nimi i svetlé výnimky, čestní ľudia, ktorých cieľom bolo najmä pomôcť pri transformácii spoločnosti svojimi skúsenosťami a poznatkami.

Nič to nemení na fakte, že zrazu sa v našej spoločnosti stala s mnohými ľuďmi obrovská premena. Dostali sa do politiky a to ich obrovsky ovplyvnilo. Hoci si to nepriznajú, stratili súdnosť, zmysel pre realitu. Mnohý človek, ktorý neraz na funkciu vôbec nemá predpoklady, si zrazu začal niečo namýšľať.

Peniaze totiž majú takú moc, že ovplyvnia psychiku do tej miery, že človek nimi obdarený sa začne považovať za dôležitejšieho ako predtým. Za výnimočného. Začne sa na okolie, oproti nemu chudobu, dívať zvrchu.

A nenadobudne postoj, že ó, vďaka, prostí ľudkovia, že mi aj vďaka vašej drine slabo platenej umožňujete žiť tento snobský život. Budem sa vás snažiť nesklamať! Chcem vás spraviť šťastnými!!!

Toľko k tomu.

Ak sa aj v minulosti vládnúci predstavitelia dívali na ľudí zvrchu, bolo to za inej situácie. Sú zaznamenané aj názory o ich necitlivosti, či aj nevraživosti k prostému ľudu. No berme do úvahy aj fakt, že možno neraz išlo o oprávnené predsudky. Keď vládca pravidelne dostával informácie o pokleskoch prostého ľudu, o tak výrazne odlišnom spôsobe bytia oproti ušľachtilosti bytia v panovníckych kruhoch.

A kultúru, spôsoby vtedy udávali vrchné vrstvy obyvateľstva a nie naopak. A skutočne nastával postupný pokrok. Všeobecný pokrok. Prostí ľudia sa civilizovali. Také bolo koleso bytia v minulosti.

Dnes sa bez problémov politik v parlamente prizná k užívaniu tvrdých drog, iný politik je prichytený za volantom v stave, keď nevie poriadne ani stáť na nohách. Ďalej sa v tomto smere netreba rozpisovať.

Naša spoločnosť, a nielen naša, si musí uvedomiť, že nie všetky skúsenosti z minulosti sú zavrhnutia hodné. Isté postupy nemožno urýchliť, vývoj si vyžaduje svoj čas. Aj vývoj spoločenský.

Spoločnosť, ktorá si neuvedomí, že si za svojich vedúcich predstaviteľov musí vyberať len tých morálne (i mravne) najzdatnejších, je odsúdená na úpadok. Pretože ako sa vraví: Ryba smrdí od hlavy.

Učiteľ
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama