Nosné duchovné články tohto blogu obsahovo korešpondujú s dielom "Vo Svetle Pravdy", ktoré je vrcholom duchovného poznania na Zemi

Poslouchejte nové internetové rádio s hodnotným obsahem, jehož motto zní:
Věřme, že bude lépe a dělejme věci tak, aby lépe bylo!

Čerpanie podzemných vôd prispieva k stúpaniu hladín oceánov

4. září 2012 v 9:58 |  Klimatické zmeny
Stúpanie hladiny morí je jedným z hlavných dopadov zmien globálnej klímy. Spôsobuje ju najmä rozširovanie morí vďaka ich otepľovaniu a roztápanie ľadu na súši. Toto je oficiálny názor vedátorov, ktorí sa venujú globálnemu otepľovaniu. Tento názor sa opiera o ideológiu a nie o reálne výsledky vedy.


Keď sa voda čerpá z podzemia a nevracia sa naspäť do hydrologického cyklu, ale odteká do oceána, prispieva to k stúpaniu hladín oceánov. Ročne o 0,8 mm. K takýmto záverom dospel Yoshihide Wada, s Utrechtskej univerzity v Holandsku. Vieme dobre, že podzemná voda sa čerpá pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, pre poľnohospodárstvo i pre priemysel. Po jej užití, v lepšom prípade po jej vyčistení, voda odteká riekami do oceánov. Najdramatickejší pokles hladín podzemných vôd je v preľudnených oblastiach sveta. Napríklad v preľudnených oblastiach Číny je ročný pokles hladín podzemných vôd o viac ako 1 m. Ubúdanie vody na kontinentoch, znamená stúpanie hladín oceánov. To sú spojité nádoby. Pri stúpnutí hladiny o 0,8 mm na plochu oceánov to odpovedá objemu 288 mld. m3 sladkej vody, ktorá ročne mizne z kontinentov a uskladňuje sa ako odpad v oceánoch. V prepočte na jedného obyvateľa planéty je to 41 m3.

Hladiny oceánov ročne stúpajú o 2-3 mm ročne. Odpovedá to objemu 722 - 1083 mld. m3 vody, ktorá ročne ubudne z kontinentov a uskladní sa v oceánoch, lebo z oceánu sa viac vody nemôže vypariť, ak do neho viac pritečie. Iste, príspevok z roztápania ľadovcov na kontinentoch tiež môže byť. Avšak v tejto oblasti nie sú žiadne relevantné výskumy, ktoré by proces roztápania ľadovcov kvantifikovali. Vieme, že existujú viditeľné poznatky o pádoch ľadov do morí napríklad z Grónska, čo je častým príkladom dramatických mediálnych výstupov, ako jednoznačný dôkaz o vplyve globálneho otepľovania na roztápanie ľadovcov. Avšak tento dôkaz pokrivkáva napríklad tým, že sa zanedbáva vplyv zrýchľovania toku ľadovcových riek do morí, ak vo vnútrozemí pribúda váha ľadu. Vieme totiž, že v prostredí večného mrazu ľadovcové čapice hrubnú a zvyšujú svoju váhu a je logické, že ľadovcové rieky zvyšujú rýchlosť pohybu do údolí. Podobný nie vedecký názor má aj "argument", že vplyvom tepla sa voda rozťahuje. Tí, ktorí to tvrdia, chytajú sa slamky, aby obhájili svoje vedecké nezmysly.

V roku 2000 som zverejnil analýzu, ktorá popisovala celkový rozsah zníženia zásob vodných zdrojov na Slovensku a jej dopady na zmeny vodného cyklu[2]. Z analýzy vyplynulo, že vplyvom spriemyselňovania krajiny Slovenska ubúda ročne 250 mil. m3 sladkej vody. Až 60% na tom má podiel poľnohospodárstvo (rozoranie medzí, sceľovanie pozemkov, zhutňovanie pôdy) a urbanizácia krajiny (pečatenie zemského povrch, strechami, asfaltom betónom). Podiel Slovenska na stúpaní hladín oceánov je v globálnej mierke zanedbateľný (0,0007 mm ročne). Ale keď každý štát, odpovedajúci rozlohe svojej krajiny, prispeje proporcionálnym objemom k vysušovaniu svojej krajiny, tak výsledkom je ročné ubúdanie 752 mld. m3 a k tomu adekvátny príspevok k stúpnutiu hladín oceánov o 2 mm. To je zlá správa. Lebo systémovo režeme si konár, an ktorom sedíme a pracujeme na vytváraní globálnej nerovnováhy.

Dobrou správou je, že ak každá krajina namiesto vysúšania svojej krajiny naštartuje proces zavodňovania, do 10-tich rokov nemáme čo riešiť. Stačí na to jednoduchý legislatívny nástroj, pre každého, kto pečatí, asfaltuje a betónuje zemský povrch je povinný nechať dažďovú vodu na svojom pozemku. Nebudeme mať problémy s extrémnymi prejavmi počasia, povodňami, suchom, klimatickou zmenou, budeme mať dostatok vody pre ľudí, potraviny, prírodu i zdravú klímu. Nebudeme musieť investovať do ochrany pred klimatickou zmenou 36 mld. eur, ktoré ekonomickí exerti pre Slovensko narátali. Je len na nás, čo si vyberieme. Peklo alebo raj. Zatiaľ sme na ceste do pekla a nebude nám stačiť na záchranu ani spomínaných 36 mld. eur. Ešte máme možnosť zvrátiť to. Stačí nám pochopiť, že naša existencia je závislá nie od politikov, ale od dostatku vody v krajine. O tom si povieme na konferencii "Po nás púšť a potopa?" 5. júna 2012 na Svetový deň vody.

Michal Kravčík
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama