Všetky nosné články tohto blogu obsahovo korešpondujú s knihou kníh a korunou duchovného poznania - veľkolepým dielom "Vo Svetle Pravdy"

Vyznanie Milana Lasicu

19. ledna 2012 v 10:35 |  Od dopisovateľov
Ryba, jedlo žobrákov, ako sa niekedy na bratislavskom trhovisku hovorilo sa stala luxusnou lahôdkou. Kuracie zadky, ktoré sme hádzali psom sa začali predávať s kúskom chrbta v honosnom balení s hrabákmi a krkmi ako delikatesa. Kvalitnú vodu z vodovodu, sme vymenili za sladké presýtené žbrndy. Rožky sa scvrkli o polovicu, kyslé mlieko sa nedá doma vyrobiť, protože vznikne jedna smradľavá odporne zapáchajúca tekutina, ktorú udržíte v ústach len dovtedy, kým ju rýchlo nevypľujete, a to kamkoľvek!


Všetko, čo bolo kedysi naozaj dobré, čo malo svoju hodnotu-tradíciu, sme vlastne vymenili za drahé šmejdy v načačkanom obale.

Sú tu aj dobré veci.

Lenže, čím ďalej tým je ich menej a treba ich poriadne dlho hľadať. Hľadať, premýšľať, čítať nečitateľné návody a obsahy, ktoré nemáme šancu vidieť, ak sme si nepribalili lupu.

Ulice sa nám zaplnili Bratislavčanmi z Ruska, Číny, Thajwanu či Vietnamu.

Cez reklamy si nevidíme špičku nosa. Chodníky a prechody sú plné stojacich áut.

Exekútor dopisuje adresu a správca domu hádže do schránky vyúčtovanie s tučným nedoplatkom. Žijeme v pomyselnom blahobyte. Máme dva aj tri telefóny, internet, televíziu, domáce kino, DVD, PC a stále nám niečo chýba.

Zákazy, príkazy, nariadenia, poučenia, ktorým už človek prestáva rozumieť a vyznať sa v nich, je priam nemožné. Kamery nás sledujú na každom kroku. Kdekoľvek sa pohneme, sme pod kontrolou. Všetko je evidované, zaznamenané a to všetko pre našu "bezpečnosť." Každá správa, každá pošta, každý telefonát, každá platba, každý mail, každý, niekedy veľmi súkromný pohyb, je pod organizovaným dohľadom.

Kedykoľvek sa dá vybrať z archívu ako zbraň, ktorá je pripravená na okamžité použitie proti nám. Zaujímavé je, že aj pri takomto špicľovaní dochádza k trestným činom o akých som nemal v minulosti ani potuchy.

Drogy, prepady, násilie, výpaľníctvo, vraždy, sa stali bežným sprievodným javom tejto "slobodnej" doby. Zbavujeme sa vlastnej identity, pretože súhlasíme so všetkým, čo po nás rôzne inštitúcie, ako banky, mobilní operátori a pod., požadujú.

Môžeme vidieť oči bezdomovca, ktorý sa určite na ulici nenarodil. Môžeme vidieť žobrákov, ako im trčia nohy z kontajnera, aby sa natiahli za prázdnou fľašou, či noblesné hotely pre psov aj s vlastnou webovou stránkou, lekárom a kaderníkom. Môžeme sledovať zložité operácie svojich psích miláčikov priamo na internete. A ak sa nám náhodou náš drahý psík stratí, okamžite sa oňho postarajú v útulku aj s lekárskou starostlivosťou.

Ak sa však ocitne na ulici človek, nezakopne oňho ani pes. Stávame sa číslom daňového úradu, či sociálnej poisťovne. Kde sa podeli hodnoty, kde je vlastná podstata človečenstva? Kde je niečo viac, ako len strohé konštatovanie ? Hrôza, čo sa tu udialo za tých dvadsať rokov. Vytratila sa láska, porozumenie, ľudskosť, tolerancia, teplo rúk, sklon pred šedinami.

Nepoznáme suseda, nevieme aký plat má vlastná žena či muž. Nesmieme dať po zadku vlastnému dieťaťu ak nechceme mať problémy s úradmi. Sledujeme stupídne, nehodnotné až deštruktívne pôsobiace televízne stanice, kde seriály bez konca nahradzujú kultúrne vyžitie určitej skupine nevedomých a možno aj nevidomých ľudí.

Ale čo ta druhá polovica? Nemá šancu fungovať dôstojne bez toho, aby jej boli podsúvané podobné stupídnosti? Ak je toho málo, môžeme si pozrieť napríklad Superstar. Nádhera a vďaka, za ten kultúrny a hodnotný zážitok, ktorý nám za lacný peniaz podsúvajú ako duševným mrzákom, niektoré televízie. Nehovoriac, aké celebrity tam má možnosť človek vidieť .

Kdeže by mali na nich takí umelci, ako p. Króner, Dibarbora, Huba. a p., čo sa celý život usilovali, aby predviedli ten najlepší herecký a umelecký výkon, aby zanechali v divákovi ozajstný zážitok. Rozdiel je len v tom, že títo herci s umením žili celý svoj život. Žili pre umenie a srdcom umenie tvorili.

K lekárke chodíme s platobnou kartou, alebo s peňaženkou v ruke. Bavíme sa ako roboti, keď jeden rozpráva o živote a druhý hľadí do počítača. Formulky, nacvičené frázy, ktoré nemajú s našim ozajstným ľudským vnútrom a presvedčením nič spoločného. Letákmi, ktorými sú upchané vchody bytoviek, nás lákajú do obchodov. Dobre, že nás neprosia, aby sme nakúpili len u nich. Keď sme však zaplatili, "u nich", nestačíme sa čudovať ako musíme kmitať a hádzať svoj nákup do tašky. Hneď je jasné, kto je tu pánom a kde ich zdvorilosť skončila.

Môžeme povedať svoj názor. Slobodne, demokraticky sa aj vyjadriť. No, k čomu to je, keď to nie je nič platné! Žijeme v neustálom strese a napätí. Nikto z nás si nie je istý zajtrajškom. Je len pár jedincov, ktorým je to jedno a tí žijú aj tak mimo nás a v anonymite. Nie som sám, komu to všetko už začalo vadiť. Niekde sa stala chyba - veľká chyba, ktorej náprava bude trvať veľmi dlho.

Svet ochorel a my v snahe uplatniť sa, sme ochoreli s ním! Socializmus nebol dobrý, ale takáto demokracia, nie je o nič lepšia. Možno až nástup duševných chorôb, depresii, samovrážd, naštartuje proces triedenia, ktorý nás položí na kolená, keď to už prestaneme zvládať. A čo ďalej?

Mám dosť slobody tohto typu, slobody, ktorá so slobodou nemá nič spoločného. Slobody, ktorú si nedokážeme užívať, pretože je viac proti nám ako pre nás.

Je tak oklieštená zákonmi a právami tých druhých, že je v podstate otvorom neprávosti, zločinu, podvodom, že jej existencia mi pripadá ako aura. Kdesi je, ale nevidím ju. Je mimo mňa.

Želám si stretnúť človeka - priateľa. Chcem sa ráno prebudiť a celým srdcom sa tešiť novému dňu. Chcem mať okolo seba úprimných ľudí, ako tomu bolo voľakedy. Chcem stretnúť kamaráta, ktorého prvá otázka nebude smerovať k materiálnym veciam, ale opýta sa ma : Ako sa máš? Ako žiješ? Zájdeme si spolu niekam sadnúť? Kamaráta ktorého v polovici debaty nevyruší zvonenie mobilu a nebude musieť odísť. "Vieš, tento telefonát bol tak dôležitý, že ak by som to nezobral, mohlo by ma to stáť prácu."

Ovládol nás strach a v tom strachu žijeme svoje každodenné životy. To je fakt a skutočná realita tohto novodobého, demokraticky pokazeného sveta. Nehovorím o novembri, ten prísť musel, ale o tom, čo všetko sem s novembrom vkĺzlo.

Ďalšieho pokusu, ktorý príde, keď sa to už celé nebude dať udržať, sa chvála Bohu nedožijem. Hoci rád by som sa toho dožil - možno. Dokedy bude človek hľadať svoje miesto? Na šťastie, ja ešte zopár priateľov mám … Prajem im zdravie, pohodu, šťastie a veľa lásky!

Milan Lasica
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 viera viera | 19. ledna 2012 v 17:52 | Reagovat

Dúfam, že to pán Lasica myslel úprimne, že to ozaj takto cíti. Ak keď som ho v živote nemusela, teraz musím uznať,že trafil klinec po hlavičke. Presne vystihol svet, v ktorom sa nachádzame. Život ako býval,skončil. Už niet východisko z tohto bludiska, kde väčšina iba tupo prežíva tieto zrýchlené dni, ktoré zdá sa vyústia do niečoho, čo si teraz nedokážeme ani predstaviť. Je jedno, čo si hlúpe ľudské stádo myslí, kam mieri svojim životom, stane sa presne to, čo je predpovedané. Dnes, keď končia staré časy, by sme si mali uvedomiť, že život, ten pravý je o niečom inom, ako len o hmotnom prežívaní. Denne sa modlím k nášmu Bohu: "Pane urob koniec Ty, my to už nedokážeme."
Verím, že veľmi skoro bude náš život o niečom inom.

2 - - | 19. ledna 2012 v 21:45 | Reagovat

Všetci zainteresovaní čakáme už skoro na spasenie.

3 Janka z Arku Janka z Arku | 12. února 2012 v 8:57 | Reagovat

naleteli ste - Lasica nikdy taký text nenapísal.

4 Ladislav Rovinský Ladislav Rovinský | 12. února 2012 v 9:00 | Reagovat

Herec Milan Lasica sa dištancuje od textu, ktorý je zverejnený pod jeho menom na webe exposlanca Chelemendika.
BRATISLAVA. Milan Lasica sa ohradzuje proti zneužitiu svojho mena, ktorým sa podpísal autor textu Realita súčasnosti.

Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/6019561/lasica-sa-distancuje-od-textu-na-webe.html#ixzz1m9UImJUS

5 Cesta k Pravde Cesta k Pravde | 12. února 2012 v 9:01 | Reagovat

Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/6019561/lasica-sa-distancuje-od-textu-na-webe.html#ixzz1m9UImJUS

6 Matej.Vrabec Matej.Vrabec | E-mail | 5. března 2012 v 16:14 | Reagovat

Všímajme si teda obsah a nie autora. A nečakajme na spasenie. Meňme seba i iných!

7 Walko Walko | Web | 16. srpna 2012 v 17:49 | Reagovat

To nemá chybu.

8 Tom Tom | Web | 8. ledna 2014 v 13:40 | Reagovat

Taky si myslím.

9 Kača Kača | Web | 8. ledna 2014 v 13:41 | Reagovat

Paráda

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama