Všetky nosné články tohto blogu obsahovo korešpondujú s knihou kníh a korunou duchovného poznania - veľkolepým dielom "Vo Svetle Pravdy"

Aký si človeče

17. prosince 2011 v 10:35 |  Od dopisovateľov
Po prečítaní článku "Geoinženýring a lidské zdraví" na stránke Svetlý kruh som sa i ja rozhodol napísať príspevok na túto stránku a to na základe môjho vnútorného prežívania, pritom som si podržal vo svojom vnútri všetko to, čo vo mne vyvstávalo na základe tohto článku. To čo vo mne prebúdzalo som si nechcel nechať pre seba. Tento príspevok si nesie priliehavý názov "Aký si človeče".


Takáto informácia ktorá sa ku nám dostáva má nás predovšetkým upozorniť ako stojí človek voči nášmu Bohu, to On chce aby sme si to neustále uvedomovali akí sme a čo sme spôsobili svojím sebectvom. To už ako pristúpime k takýmto posolstvám, či už ich odmietame, alebo sme voči ním ľahostajní, alebo v nás spôsobia prejav nesúhlasu, majú za úlohu v nás prebúdzať naše vnútro, tú duchovnú iskru ktorá sa nazýva Duchom, svedčiac o nás pred Tvárou Najvyššieho.

To Ona na nás žaluje aký sme, Ona si nesie zodpovednosť za to čo sa momentálne deje s týmto svetom. No my sme skutočne tak zaslepení, že nechceme vidieť to, čo sa okolo nás deje, je nám neustále nastavované zrkadlo akí sme vo svojom vnútri.

My spútavame v sebe nášho ducha, ktorý má byť určujúci, On ma za úlohu v prirodzenom vývojom cykle sa zušľachťovať, On mal a má tvorivou činnosťou privádzať do dokonalosti nie len seba ale i svoje okolie, On si nesie zodpovednosť ako momentálne stojíme, je obžalobou nás všetkých.

Ľudstvo blúdi v temnotách ktoré sú skutočne reálne i keď nie sú naším očiam viditeľné. Zišli sme z cesty , ktorá nám bola predurčená, ktorá nás mala priviesť do duchovnej vlasti, kde sú naše duchovné korene, kde sa i navrátime až ukončíme svoj vývoj.

Svojím poblúdením sme zamenili Ducha za rozum a tým ho pripútali ku hmote, tak sme mu znemožnili pôsobiť v slobodnej vôli, aj ako to bolo chcené Stvoriteľom. Sme donútení užívať plody nášho chcenia, to všetko spôsobil náš rozum, to on nás dohnal do tohto duchovného úpadku a tak si musíme prežiť sami na sebe, čo sme tým spôsobili v tomto stvorení.

No mnohí to už i sú nútení prežívať, zároveň sa v nich prebúdza vo veľkom utrpení to duchovné jadro, cez vnútorný hlas žalujúc, "Aký si človeče". To i v nás sa ozýva náš duch, upozorňuje na krivdy, na neprístojnosti ktoré sú na ňom páchame. Rozum, ktorý sa stal určujúcim, nedokáže vnímať citom, cit je vlastnosť ducha, no i ten sa postupne vytráca keď sme príliš rozumovými. Potom už ani nevnímame aké utrpenie spôsobujeme ostatným v našom okolí. Nie vždy dokážeme správne chápať príčiny ktoré nás nútia zotrvať v neradostnom prežívaní, ktoré sa nás dotýkajú a tak si vytvárame svoj osud, to čo nás má ešte postretnúť v zvratnom pôsobení, pričom sme nútení do nových vyrovnaní.

Spútaním nášho Ducha sme sa stali neslobodní, stratili sme slobodnú vôľu, tá prislúcha jedine Duchu. Tým že naše smerovanie určuje rozum, sa staviame nad Zákony Stvorenia, ktoré musíme rešpektovať. Stali sme sa škodcami tohto Stvorenia a tak sme donútení Vyššou Spravodlivosťou pôsobiacou cez tieto Zákony neustále prežívať plody nášho snaženia. Potom sa nedivme, že vo svete je toľko utrpenia. Nepomôže nám vzájomné obviňovanie kto to spôsobil či muž alebo žena, rovnaký podiel si nesieme všetci.

A tak sa v nás pod vplyvom takéhoto utrpenia, ktoré prichádza i k nám v rôznych obmenách v našom vnútri ozýva naše duchovné jadro, ktoré sme spútali naším rozumom, to ono na nás žaluje, že sme znecitliveli voči tomu čo sa vôkol nás deje, že sme zľahostajneli voči utrpeniu iných, stali sme sa príliš povrchnými a tak už nedokážeme plne prežívať to čo k nám prichádza, aby sme si neustále boli vedomí nášho zlyhania. Stali sme sa nevšímaví i voči sebe, nevnímame že to čo sa v nás prebúdza je ten vnútorný človek ktorý zúfalo vola po pomoci každého jedného z nás, to On sa hlási po práve na večný život, On oživuje naše telá, to jemu má rozum slúžiť a jedine On je schopný za prispenia rozumu nás vyviesť z týchto nesmiernych zmätkov ktoré sa okolo nás neustále dejú, spôsobené rozumom a to vtedy keď sa stáva neobmedzeným vládcom.

Pritom ani nedokážeme naplno prežívať ani to, čo k nám prichádza vo veľkom utrpení, vnímajúc to poväčšine ako nespravodlivosť, pritom sa ochudobňujeme o takúto formu pomoci, ktorá snáď jediná dokáže v nás prebudiť túžbu po zmene. Pritom reptaním na život tým oddialime takúto premenu, to čo nezvládame prichádza k nám v iných obmenách, ktoré sme nútení prijať.

Pritom mnoho krát si máme i čo odčiniť. Ak prijmeme v sebe to čo prichádza ako výzvu k našej vnútornej premene, potom postupne dochádza i k zmenám v našom okolí, cítime sa vnútorne povznesení, tým že sme dokázali zvládnuť situáciu ktorá nás mala niečomu naučiť. Potom sme privádzaní k ďalším úlohám ktoré sú nám neustále predkladané, po ich zvládnutí vnímame že putá, ktorými sme boli pripútaní i k iným osobám odpadli a my sa môžeme slobodne rozhodnúť ako ďalej kráčať životom.

Sme privádzaní i k iným ľuďom, ktorí nám môžu niečo nové predať, ak sa neuzatvárame takýmto pomociam, potom je nám neustále múdrym duchovným vedením dávaná možnosť k neustáleho duchovného rastu. V dnešnej dobe nie je nám to uľahčované, ľudstvo svoje duchovné prebúdzanie neustálim zlyhávaním odkladalo na neskoršie a tak mu už veľa času neostáva na prebudenie svojho ducha.

To obdobie ktoré je mu ešte darované mnohokrát premeškáva všednosťou života. Môže sa už len spoliehať na poslednú pomoc spočívajúcu v ťažkom prežívaní. Má to byť pomocou hlavne tým ktorí z rôznych príčin už nechcú na sebe nič zmeniť a tak len už utrpením im ešte môže byť podaná pomocná ruka. Tí, ktorí svojím vnútorným rozhodnutím dokážu i keď na poslednú chvíľu ochotne pristúpiť k takejto premene a to svojím vlastným chcením, dokážu zvrátiť to najhoršie, čo by ich postihlo po neuposlúchnutí varovaní, ktoré sú na dennodennom poriadku nám dávané ako výstraha pre urýchlenú a neodkladnú vnútornú premenu, ktorá spočíva v našej duchovnej premene.

A tak mnohí, i keď v poslednej chvíli dokážu zvrátiť osudové prežívanie, ktoré by ich mohlo donútiť k takejto premene, sú nútení neustále na sebe pracovať v dennodennom prežívaní. Je to požiadavka kladená na každého jednotlivca Vyššou Mocou, na všetkých tých, ktorí sú ochotní prejsť takouto premenou.

Tí ktorí to nedokážu v čase ktorý je nám ešte darovaný, budú súdení vlastným žalobcom, naším Duchom, žalujúcim pred tvárou Hospodina, že to oni nedovolili svojmu vnútornému človeku, dospieť k duchovnej premene. Takto celkom vedome a to tesne pred zrútením si to bude musieť prežiť každý kto neuposlúchne volanie po takejto zmene, ktorá vychádza z nášho vnútra, ktorá nás varuje, že zajtra môže byť už neskoro.

Ak si človek myslí že smrťou sa všetko skončí tak sa hlboko mýli, všetko sa môže skončiť jedine duchovnou smrťou, keď duchovná iskra, náš Duch neukončí svoj duchovný vývoj do pevne stanovenej doby, potom po nevýslovnom utrpení sa navráti do duchovnej vlasti nazývanej tiež Raj nehotový, stratí svoje "Ja" získané počas pôsobenia v tomto hmotnom svete. To má byť dostatočnou výstrahou pre nás všetkých, ktorí túžia po svetlom zajtrajšku.

Jozef Záň
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 vestec vestec | Web | 13. ledna 2012 v 5:26 | Reagovat

Dobry clanek, hezky blog, podivas se na muj webik?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama