Všetky nosné články tohto blogu obsahovo korešpondujú s knihou kníh a korunou duchovného poznania - veľkolepým dielom "Vo Svetle Pravdy"

Televízia – hriech náš každodenný

22. října 2011 v 10:33 |  Od dopisovateľov
Budem venovať téme skazonosného pôsobenia najpopulárnejšieho zariadenia na krátenie chvíľ, spôsobujúceho nesmierny mravný úpadok spoločnosti.


Televíziám ide hlavne o sledovanosť. Ale ako ju zvýšiť? Osvedčeným prostriedkom je najmä povzbudzovanie nízkych pudov v človeku. Pozorný divák už dávno zistil, ako si televízne spoločnosti predstavujú boj o čo najvyššiu sledovanosť. V prvom rade je potrebné zabezpečiť, aby sa na obrazovke objavilo čo najviac pekných a čo najúspornejšie odetých ľudí. To je prvoradé. Ďalej k tomu treba dať aspoň aký taký dej, najlepšie s vytvorením napätia povzbudzujúceho nedočkavosť u divákov, kedy sa už konečne hlavní protagonisti stretnú a strhnú zo seba všetko šatstvo. Ďalší scenár zvyknú ozdobiť tromfy typu - zosmiešnenie konkurenta v boji o vyhliadnutú krásku, pästný súboj svalnatých chlapov, prípadne svižná strieľačka.

Aký je trend v posledných desaťročiach? A kde to má vlastne skončiť?

Naše najsledovanejšie televízne KANÁLY (ozaj výstižné slovo), ktoré u nás po 89. roku vlastnia americké spoločnosti, nám púšťajú vraj to, čo chceme. Zrejme vychádzajú z vkusu v ich domovine. Takže normou sa stáva, že aj pred 20. hodinou sa v rôznych tolkšou, zábavných programoch a najmä v seriáloch vyskytujú oplzlé reči, obnažené ženy prípadne násilie či vraždy.

Po 20.hodine už dnes pomaly padajú akékoľvek zábrany. Televízie nám chcú vnútiť, že je absolútne normálne a prirodzené sledovať súloženie cudzích ľudí, zabíjanie buď pomocou rezných alebo strelných zbraní, alebo sledovať, ako prebieha úkon užitia drogy a podobne. Nechcem radšej ďalej rozoberať, čo všetko má byť pre dnešnú civilizáciu ešte normálne.

Povzbudzovanie k nevere

Sprievodným javom sledovania televízie je nevera. Veď čo v skutočnosti počas trvania manželstva znamená sledovanie polonahých či nahých žien (rozdiely sú čoraz viac zanedbateľné) na televíznej obrazovke? Ak sa nad tým naozaj úprimne zamyslíme, musíme uznať, že ide v podstate o neveru. Je azda žiaduce, aby sa partneri v manželstve neobmedzovali a pri každej možnosti si pokojne prezerali nahé telo cudzieho človeka? Ohodnocovali, prípadne porovnávali jeho telesné proporcie s partnerovými?

Hoci je žiarlivosť pomerne rozšírenou vlastnosťou, sledovanie sporo odetých herečiek, hercov si väčšinou partneri tolerujú. Ale tento dej možno pokojne porovnať s predstavou, ako náš partner cez okno pravidelne pozoruje pekne vyvinutú susedku, suseda v plavkách. Neprekážalo by nám to? Že sa s tou herečkou, hercom predsa nikdy nestretne, je zrejme argument väčšiny ľudí. Skutočne?

A čo deti?

Že sa deti psychicky vyvíjajú aj tým, že priam nasávajú vnemy a podnety z okolia a teda aj z televízneho vysielania, je všeobecne známe. Čo je na tom, že dnešné programy ich formujú, aby uverili, že v živote je najdôležitejšie byť prefíkaný, zarábať čo najviac a najmä mať bohatý sexuálny život?

Mávneme nad tým rukou? Veď nech sa deti poučia? Taký je život? Veru, tak si ho asi máme podľa väčšiny tvorcov televíznych programov predstavovať. Ide aj o predstavu tých, lepšie povedané toho, kto je v pozadí za tým všetkým. On si praje, aby to tak bolo. A zatiaľ sa mu, zdá sa, jeho priania plnia. Veď v televíznom biznise už nie sú takmer žiadne mantinely.

BM
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Athos Athos | 22. října 2011 v 13:50 | Reagovat

Opäť si niekto nárokuje poukazovať na to, ktoré pudy sú nízke a vysoké bez toho aby ich hierarchizáciu musel racionálne odôvodniť. Ale pre argument povedzme, že má pravdu.

Televízia zarába na sledovanosti. Komerčná televízia je teda istým spôsobom zrkadlom toho čo väčšina jej divákov požaduje. Na druhej strane sú však aj skupiny divákov so špecifickými požiadavkami na vysielanie. Jedna skupina chce jeden druh zábavy, iná iný. Ak sa nedá uspokojiť obe, je lepšie sa sústrediť na jednu. Väčšie skupiny zarobia viac ako menšie. Televízie teda súperia o sledovanosť najlukratívnejších skupín divákov a výsledkom je, že iné skupiny sa môžu cítiť zo záujmu televízií vynechané. Teda ak chcete "morálnu" zábavu, budete potrebovať špecializovanú televíziu pretože väčšina divákov sa o taký druh zábavy nezaujíma a nebol by pre ňu trh. To ale neznamená, že neexistuje, dokonca ju môžete najsť aj v programoch komerčných televízii ak sa na ne pozriete bližšie. Nikto nikoho nenúti sa na televíziu pozerať a nepozeraním môžete tiež ovplyvniť zostavu televíznych programov.

"Povzbudzovanie k nevere"

To je osobná záležitosť každého a nie problém televízie. Tu skôr pomôže sa s partnerom rozprávať viac. Ak si to dotyčný nevedia vyjasniť a prispôsobiť sa jeden druhému, prečo sú vo vzťahu?

Takisto nie je pravda, že by sa každý musel nevyhnutne cítiť ohrozený keď jeho partner "zazerá" na hercov alebo susedov. To je opäť osobná záležitosť konkrétnych dvoch ľudí a nie problém televízie ani nikoho iného.

"A čo deti?"

Lepšou otázkou je: a čo rodičia? Tí majú pri výchove svojich detí podstatné slovo. Rodičia sú zodpovední za výchovu, nie televízne spoločnosti. Je úlohou rodičov deti vychovávať a ak sa dieťa naučí niečo čo by nemalo, tak je to predsa ich vina, že nedávali pozor. Rodič môže regulovať čas, ktorý dieťa trávi pri televízii. Rodič môže vysvetliť dieťaťu ako sa správať a ako sa televízia odlišuje od skutočnosti. Rodič môže byť pre dieťa príkladom vlastným správaním. Televízia sa silou vplyvu rodičovi (a ani kolektívu iných detí) nevyrovná.

A na záver otázka. Ak sú "morálne" hodnoty niektorých ľudí tak krehké, že na ich morálny úpadok stačia televízne programy, tak sa treba pýtať ako pevné vôbec boli tie ich morálne hodnoty? Kultúrna polícia nerobí spoločnosť morálnou.

2 Rarach Rarach | E-mail | Web | 22. října 2011 v 17:33 | Reagovat

Ale zase televize dost uklidňuje no :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama