Všetky nosné články tohto blogu obsahovo korešpondujú s knihou kníh a korunou duchovného poznania - veľkolepým dielom "Vo Svetle Pravdy"

Vedrá vody z oblohy na hlavy hriešnikov

7. září 2011 v 9:29 |  Klimatické zmeny
Sú dva spôsoby, ako sa vysporiadať s nešťastnými prívalovými dažďami a následnými povodňami. Buď sa s tým zmieriť tak, ako sa zmieril svojou výpoveďou nemenovaný profesor na Medzinárodnej konferencii o vodnej politike v Prahe vo štvrtok, ktorý žoviálne skonštatoval: "Povodne boli, sú a budú" v čase keď sa na Morave zverejnili informácie o prvých utopených.


Mne len nejde do hlavy, prečo tento pán profesor je platený z našich daní aby skúmal, že povodne boli, sú a budú. Prial by som si, aby peniaze daňových poplatníkov investované do výskumu vodohospodárskych problémov našli riešenia, ako znižovať riziká vzniku povodní i predchádzať extrémnym prívalom dažďa i poruchám počasia.

Pre mňa je prekvapením, že vedecké ústavy a výskumné centrá, ktoré skúmajú prírodné zákonitostí, okrem štatistického spracovávania dát o početnosti ich výskytu extrémnych prejavov počasia, príliš malo sa venujú hľadaniu odpovedí na príčiny vzniku extrémnych porúch v atmosfére. Preto poďme sa aspoň pokúsiť logický hľadať vysvetlenie či je možné vysvetliť rast extrémov v počasí.

Bežne sa tvrdí, že búrky prichádzajú z tepla. Má to logiku, lebo búrky v našom klimatickom pásme sa nevyskytujú v zime, ale v lete. Ak je to tak, potom ma logiku aj to, že intenzívnejšie búrky a prietrže mračien by mali súvisieť s ešte väčším teplom. Väčšie teplo v prostredí môže byť ľahko dosiahnuteľné tým, že sa viacej tepla uvoľní do atmosféry za predpokladu, že sa solárna energia nespotrebuje pri výpare vody do atmosféry. Fyzikálny zákon totiž hovorí, že energia slnka pri dopade na zemský povrch spôsobí ohriatie pôdy i atmosféry a zároveň spôsobí výpar vody do atmosféry.

Najväčšia časť solárnej energie dopadajúcej na zemský povrch sa spotrebuje (spáli) na výpare vody (až 80%). Ak zmeníme povrch, odvodníme, zaasfaltujeme resp. zastrešíme ho, zbavíme zemský povrch vody, energia Slnka sa premení na citeľné teplo a prehreje pôdu i atmosféru. Citeľné teplo sa zvýši z pôvodných 20% až na 70%. Logický vzaté, voda je termoregulátor krajiny.

Ak vysušíme rozsiahle plochy a obmedzíme výpar vody do atmosféry, spôsobíme uvoľnenie ohromného množstva tepelnej energie do atmosféry a prehrejme ju. Zvýšime výskyt búrok z tepla a v presušenej krajine, kde sa to teplo tvorí, menej prší. A tam, kde je chladnejšie (hory a lesy) padne viac zrážok ako v minulosti. Ak si uvedomíme, že proces vysušovania zemského povrchu je procesne dlhodobý, potom aj dlhodobo môže rasť častejší a dramatickejší výskyt búrkových mrakov a z toho vyplývajúcich extrémnych prívalových dažďov, ktoré privolávajú katastrófu.

Prvý takýto vedcami nepoznaný úkaz extrémnej zrážky s katastrofálnou povodňou v podmienkach Slovenska bol v júli 1998 v povodí Svinky. Tam sa vylial mrak vysoký 12 km za necelých 30 minút do horského masívu Bachureň a odštartoval historický najväčšiu povodňovú katastrofu na malých povodiach. Niekoľko kilometrov od Bachurne nenapršalo ani desatina z toho, čo padlo v lesoch Bachurne. Výskyt takýchto neštandartných prírodných úkazov v poslednom období rastie v celom priestore strednej Európy. Môžeme to diagnostikovať, že príčinou týchto extrémnych lejakov na veľmi malé plochy je vytvorenie rozsiahlych presušených poľnohospodársko-urbánnych typov krajiny, ktoré sa rýchlo prehrievajú, produkujú teplo do atmosféry a vytvárajú chaos a zmätky v atmosfére.

Jedným z riešení ochrany pred povodňami je plošne utlmovať teplotné výstupné prúdy nad presušenou poľnohospodársko-urbannou krajinou. To je riešiteľné za podmienky, že viac dažďovej vody ostane v presušenej krajine, ktorá pri výpare spotrebuje viac solárnej energie Slnka a utlmí teplé výstupné prúdy do atmosféry. Zníženie intenzity teplých výstupných prúdov do atmosféry môže podporovať viac horizontálnych mrakov na oblohe a ak zaprší, tak mrak sa vyleje na väčšiu časť krajiny a s menšou intenzitou. Ako to robiť? Nuž jednoducho. Stačí, aby každý vlastník či správca akejkoľvek budovy ponechá dažďovú vodu na svojom pozemku a umožní jej sa vyparovať. Jeden kubický meter vyparenej vody spotrebuje "len" 700 KWh.

Ak by sa tieto opatrenia urobili v celej Bratislave, Bratislava aj v horúcom lete by bola chladnejšia a lebo vyparovaná voda je termoregulátorom. Mimochodom produkcia tepla Bratislavskej urbannej zóny odkanalizovaním dažďovej vody je viac ako 20.000 GWh ročne. Mimochodom ročná výroba energie na Slovensku je 35.000 GWh. Takže nestačí vypínať počítače, žiarovky pre zastavenie klimatickej zmeny, ako radia slogany EÚ, ale stačí dažďovú vodu nechávať na mieste kde padne. Treba zrušiť rigoly, rigoliky a kanáliky ako sme zvyknutí, ale sa treba preorientovať na bioklimatické záhrady (zbierať dažďovú vodu na strechách, v záhradách i parkoch) a opravíme si klimatizačné zariadenie s primeraným počasím bez extrémov a to veľmi rýchlo a bez vyvolávania hororových scén z globálnej klimatickej zmeny.

Michal Kravčík
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 vestec vestec | Web | 13. ledna 2012 v 5:25 | Reagovat

Dobry clanek, hezky blog, podivas se na muj webik?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama