Všetky nosné články tohto blogu obsahovo korešpondujú s knihou kníh a korunou duchovného poznania - veľkolepým dielom "Vo Svetle Pravdy"

Ako hľadať, spoznávať a nájsť Pravdu?

11. září 2011 v 10:36 |  Hľadanie Pravdy
Každý z nás povstal z Pravdy a povedomie o nej si preto nesie hlboko vtlačené vo svojom v duchu. V našom duchu, čiže v našom skutočnom, pravom, najvnútornejšom "ja".


Okrem ducha má však človek i rozum, ktorý mu bol darovaný na uľahčenie života v hmote. Ak sa ale ľudia spoliehajú predovšetkým a len a len na svoj rozum, napokon stratia kontakt so svojim duchom. Stratia kontakt so svojim najvnútornejším "ja", v ktorom však i naďalej prebýva oná spomínaná pečať Pravdy, ako driemajúci a nevyužitý predpoklad, ako neomylný barometer pre rozpoznanie všetkého toho, čo je pravdivé.

Ak chcú ľudia hľadať a snažiť sa pochopiť Pravdu svojim rozumom tak, ako je tomu dnes, vznikne na ňu mnoho názorov a sformuje sa mnoho vierovyznaní, pričom nič z toho nebude to pravé.

Skutočnú Pravdu totiž dokážeme rozpoznať a nájsť iba vtedy, ak sa dokážeme spojiť so svojim duchom. Ak dokážeme dať priestor svojmu duchu a to prostredníctvom citu. Lebo cit je rečou ducha. Cez cit, pokiaľ nám ho neprekrýva a nekalí rozum sme schopní jasne vnímať, chápať a rozpoznávať všetko to, čo pochádza a prichádza z Pravdy.

Túžbu nájsť Pravdu a schopnosť rozpoznať Ju nesie teda v sebe každý človek. Iba ju musí znovu "oprášiť" a nesmie sa pritom dať miasť vlastným rozumom.

Všetko, čo ku nám prichádza by sme teda mali vždy konfrontovať so svojim najvnútornejším cítením, pochádzajúcim z Pravdy a preto aj schopným Pravdu rozpoznávať.

Takto však žiaľ väčšina z nás nejedná z dvoch dôvodov:

Buď ide o duchovnú lenivosť, na základe ktorej je pohodlné prijímať rokmi osvedčené, cudzie názory a nepreverovať si ich svojim vlastným, najvnútornejším cítením. Nepreverovať a neskúmať, či s nimi môžeme vnútorne bezvýhradne súhlasiť.

Alebo potom je to naše podliehanie rozumu, naše spútanie tým, čo sme sa naučili, ktoré nám znemožňuje vnímať a potláča naše čisté cítenie.

Oba tieto dôvody sú však nesprávne a trestuhodné, pretože znižujú hodnotu osobnosti človeka, ktorý sa nevyužívaním predností ducha stáva vo stvorení menejcenným. Menejcenným a neschopným kráčať po správnej ceste života a tak naplniť zmysel vlastného bytia na zemi. Takýmto spôsobom však premrhávame svoj pozemský život, pretože iba náš duch, iba vrúcnosť nášho živého cítenia nás môžu viesť správnym smerom a učiniť náš život na zemi naozaj plnohodnotným.

M.Š. spolupracovník časopisu "Pre Slovensko"
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Athod Athod | 11. září 2011 v 23:25 | Reagovat

Ak sa človek stretne s argumentom, ktorý konfrontuje jeho vnútorné presvedčenie zvyčajne nastane prirodzená emocionálna odozva, ktorá ho nejakým spôsobom prinúti tento argument zamietnuť. Bez tejto odozvy by človek bol vystavený traumatizujúcemu stavu kedy jeho vedomie a podvedomie držia vzájomne sa vylučujúce predstavy. Teda veľké množstvo týchto spomínaných emocionálnych odoziev o ktorých autor hovorí, že dokážu neomylne posúdiť racionálny argument, môže pochádzať aj z obyčajného obranného mechanizmu ľudskej mysle.

Riešenie sa dá nájsť oveľa jednoduchšie: naučiť sa oddeliť fakty a hodnoty pri svojich argumentoch. Čo by som chcel a čo by bolo správne by nemalo byť miešané do analýz fungovania sveta. Zároveň je treba aby človek bol úprimný k sebe aj k ostatným či naozaj zastáva stanovisko, ktoré si myslí, že je najbližšie k tej ideálnej (a pravdepodobne ironicky neexistujúcej) objektívnej pravde, alebo zastáva iba postoj, ktorý chce aby bol pravdivý.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama