Všetky nosné články tohto blogu obsahovo korešpondujú s knihou kníh a korunou duchovného poznania - veľkolepým dielom "Vo Svetle Pravdy"

Zločin prenájmu!

24. srpna 2011 v 9:37 |  Súčasná spoločnosť
Kto má odvahu, môže si hneď na začiatku urobiť krátky, ale drsne pravdivý test kvality vlastnej osobnosti. Predstavte si teda, že ste majiteľom viacerých bytov, alebo nehnuteľností na lukratívnom mieste. S akým vnútorným postojom by ste ich prenajímali? Za A: S úmyslom čo najviac zarobiť? Za B: S úmyslom byť za primeranú protihodnotu nápomocný tým, ktorí nehnuteľnosť nevlastnia, alebo nemajú hotovosť na vlastný byt? Ak ste odpovedali A, ste v postate zlodej! Ak ste odpovedali B, ste čestný človek.


Prednedávnom mi jedno 11 ročné dievča povedalo, že jeho rodičia stavajú druhý dom, ktorý budú prenajímať. Z jej slov na mňa zavanula ziskuchtivosť. Celkom nedávno som sa tiež dozvedel, aké veľké sumy, idúce do desiatok tisíc slovenských korún, musia platiť nájomcovia rôznych obchodov a obchodíkov v jednom malom slovenskom mestečku.

Reálna situácia je taká, že ten, kto vlastní byt, alebo inú nehnuteľnosť si z toho, kto si tieto priestory prenajíma, urobí svojho osobného otroka. Tento otrok mu musí odovzdávať veľkú mieru vlastného zisku, ktorý vyprodukuje a majiteľ nehnuteľnosti ho v podstate celkom legálne, ale v skutočnosti nekresťansky okráda.

Nielen v tomto smere, ale celkovo vládne v spoločnosti princíp, že ak ľudia niečo majú alebo niečo vlastnia, čo iní nemajú a nevlastnia, využívajú spravidla "šikovne" svoju silu, svoje prednosti a svoju prevahu na to, aby čo najviac získali od ľudí, ktorí sa momentálne voči ním nachádzajú v ekonomicky nevýhodnejšej pozícii a sú na nich určitým spôsobom závislí.

Kto teda niečo má, chce mať ešte viac a to na úkor toho, kto má menej. Tak sa z bohatých stávajú ešte bohatší a s chudobnejších ešte chudobnejší. Namiesto vzájomnej pomoci jedných druhým vládne naopak všade snaha "šikovne" využívať slabiny iných vo svoj osobný prospech a profitovať z nich. V skutočnosti ide podlosť a zlodejstvo najhrubšieho zrna.

A žiaľ, ani tam, kde by človek oprávnene očakával príklad pomáhajúcej lásky k blížnym, a síce v cirkvách, ani tam sa ho nedočká. Ceny prenájmov priestorov patriacich cirkvám sú rovnako úžernícke, ako kdekoľvek inde. Rovnako rýchlo sa v nich striedajú rôzni majitelia obchodov a obchodíkov, ako je to možné na vlastné oči pozorovať v onom, na začiatku spomínanom, malom slovenskom mestečku.

V tejto súvislosti sa mi akosi samovoľne vybavuje scéna z filmu o Jánovi Husovi, ktorý odchádzal obhajovať svoje, vysokým stavom nepohodlné učenie do Kostnice. Cestou sa zastavil na fare u farára, lojálneho s jeho náukou. Ten mu dal jesť a poskytol nocľah. Postupne sa však na faru začali zhromažďovať i zrobení sedliaci z tamojšej dediny, ktorí neuposlúchli výstrahu svojej vysokej cirkevnej vrchnosti, upozorňujúcej ich na to, aby sa tomuto človeku vyhli, pretože je to diabol.

Ján Hus sa s nimi pustil do reči a spýtal sa ich, pod akou vrchnosťou slúžia? Či pod svetskou, alebo pod cirkevnou? "Pod cirkevnou" - odpovedali oni. A Hus na to s istou dávkou irónie: "No tak to je vám potom naozaj sveta žiť. Veď cirkevná vrchnosť sa bezpochyby ako prvá sama riadi zákonom lásky k blížnemu, takže keď majú plné sýpky oni, máte ich aj vy a keď sú oni sýti a zaopatrení, ste sýti a zaopatrení i vy."

Zrobení sedliačikovia sa po týchto slovách zomkli okolo neho a spustili príval ponôs a sťažností na to, ako úboho a biedne sú nútení živoriť pod cirkevnou vrchnosťou.

Koľko sa na tom zmenilo po niekoľkých stáročiach? Nie až tak veľa, pretože cirkvi zdierajú iných úplne rovnako, ako všetci ostatní naokolo.

V ústrety všetkým chamtivcom a zlodejom, nech už z radov ateistov a materialistov, alebo z radov cirkví však znie požiadavka: Nepokradneš! Táto požiadavka nám bola daná nikým nie menším, ako samotným Stvoriteľom a to v zmysle úcty a spolunáležitosti s našimi blížnymi.

Túto požiadavku nemožno obísť pokryteckými a vypočítavými ľudskými zákonmi, ktoré sú úmyselne stavané tak, aby takzvaným "šikovným ľuďom" dovoľovali beztrestne a pod pláštikom legálnosti okrádať iných. Hoci z hľadiska pokrivených ľudských názorov sa takéto niečo považuje za úplne normálne, legálne a zodpovedajúce zákonitostiam takzvaného voľného trhu, v skutočnosti to nie je nič iného, ako zlodejstvo, priečiace sa pravému významu prikázania - Nepokradneš.

Je vrcholne naivné domnievať sa, že Vôľu Božiu možno oklamať podobnými rozumovými vytáčkami. Zhora, zo Svetla je totiž vždy vnímaná podstata veci a nie ľudské rozumové snahy túto podstatu obísť, oklamať, alebo prekrútiť v pravý opak.

A keby napokon všetci tí, ktorí sa rôznymi spôsobmi previňujú voči prikázaniu Nepokradneš vedeli, aké mimoriadne nepriaznivé, ba až tragické osobné dôsledky im z toho vyplynú, veľmi rýchlo by od podobného konania upustili, pretože nijaké bohatstvo sveta by im za to nestálo.

Svojich blížnych však pokojne a v ilúzii zdanlivej beztrestnosti okrádajú naďalej preto, lebo vo svojej hmotnej obmedzenosti netušia absolútne nič o veľkej Spravodlivosti Božej, ktorej nemôže nikto a nikdy uniknúť. Božie mlyny melú totiž pomaly, ale isto! So železnou Spravodlivosťou predsa len nakoniec rozdrvia a na prach rozomelú všetku tú zlodejskú háveď, ktorá svojou bezodnou a nenásytnou chamtivosťou doteraz zamorovala celé stvorenie. Dávajme si veľký pozor, aby sme sa nakoniec aj my samotní neocitli medzi nimi.

M.Š. priaznivec stránky : www.ao-institut.cz



 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 tartus tartus | E-mail | 25. srpna 2011 v 10:11 | Reagovat

suhlasim, ale treba sa na to pozriet z nadhladu. nielen najomne, ale aj energie, potraviny a spotrebny tovar je predrazeny. Vsetkych obchodnikov ovlada chamtivost a tuzba po pohodlnejsom zivote a to aj na ukor svojich zakaznikov/zamestnancov.

Ako vysvetlite jednotlivcovi aby 'nekradol' ked vidi ze vsetci 'kradnu' to chce naozaj silneho ducha ktory sa postavi vetsine a povie si ze bude zit cestne.

2 Athos Athos | 25. srpna 2011 v 11:03 | Reagovat

Nerozumiem kde je tá krádež, keď je to niekoho majetok a narába si s ním podľa vlastného uváženia a podľa zákona. Prenájom znamená kúpu práva narábať s cudzím majetkom po určitú dobu. Je to dobrovoľná zmluva, ktorú sa každý môže rozhodnúť podpísať. Na rozdiel od nej krádež je nedobrovoľný prevod majetku bez podpisu zmluvy. Teda prenájom a krádež sú dve úplne odlišné veci.

3 tartus tartus | 25. srpna 2011 v 14:32 | Reagovat

nechcem sa zastavat autora, ale on mal na mysli bozi zakon, teda nieco ako mravny kodex. iste chapes ze ludske zakony boli a su stvorene bohatymi ludmi pre bohatych.
Technicky vzato Banky su zlodejmi vo svojej podstate ale kedze nevybocuju zo zakonneho ramca ktory si sami vytvorili tak su nasim sudnictvom nepostihnutelne.

cely clanok je o moralnom rozmere kde je tenka ciara medzi skutocnou cenou majetku ktory ponukas a premrstenou cenou za ktoru ten majetok v skutocnosti ponukas.

priklad: liter vody u nas nema velku cenu, ale vezmi si ze si v pusti s dalsimi 20timi ludmi a ty si jediny s vodou, dajme tomu ze jej mate tak akurat aby ste vsetci s miernou dehydrataciou dostali do civilizacie a k dalsej vode. ale niektori ti ponuknu peniaze aby dostali viac, aby nemali az taky nedostatok. To je moralna dilema.

v nasich podmienkach sice nejde o zivot, ale len na oko. prave zvysujuci sa pocet osobnych bankrotov ukazuje ze niektorym uz dochadza ta "voda" ktora by ich drzala na zivote.

4 Athos Athos | 26. srpna 2011 v 9:56 | Reagovat

Máš pravdu v tom, že ak hovoríme o morálnej krádeži môže mať autor v tomto pravdu. Stále však platí, že súčasný systém na základe využívania chamtivosti vyprodukuje viac a tento bonus k všeobecnému blahobytu dokáže vynahradiť akúkoľvek nemorálnosť pri cene tovaru (ak je teda v rámci zákona).

Je otázne čo je vlastne skutočná a čo je premrštená cena. Ekonómia cenu definuje ako stretnutie ponuky a dopytu a teda cena je premenlivá. V tomto ponímaní je premrštená cena tá, z ktorej má predávajúci príliš veľký zisk. Čo je primeraný zisk sa zvyčajne určuje na základe nepísaných obchodných zvyklostí a čiastočne aj zákonov (trestnosť úžerníctva apod.) Ak si dobre spomínam pamätám si, že napríklad primeraný zisk za predaj výrobku bol rovný výrobným nákladom + 20%.

To kto tvorí zákony a pre koho je veľmi diskutabilná téma sama o sebe.

5 tartus tartus | 26. srpna 2011 v 15:09 | Reagovat

s tou chamtivostou nemozem suhlasit. to ze v tejto dobe produkujeme obrovske mnozstva tovaru nespeje k vseobecnemu blahobytu. Ked male percento populacie ovlada vetsinu zdrojov je jasne ze prerozdelenie je nevyvazene a vetsina populacie je na alebo pod hranicou chudoby, co je realita dneska. V dnesnom systeme sa zvysuju len dve komodity: Odpad a chudoba.

20% sme pocitali na skole v hodinach ekonomiky a uctovnictva. dnes pracujem v realite a vidim ze prirazka sa prevazne odvodzuje od ceny tovaru, cim je tovar lacnejsi tym je vetsia prirazka. je to pochopitlne kedze male veci obchodnik nakupi na tisice povetsinou v baleniach po 100 ale predava ich na kusy kde 20% by znamenalo 1cent. Ale velmi dobry ukazatel prirazok su akciove vypredaje ak vidis akcia -50% znamena to ze prirazka bola viac nez 100%, ak vidis zlavu -80% tak prirazka bola viac nez 500%. samozrejme ze za akcie nemusi nutne obchod ale hlavny dovozca ktory ma tiez svoje prirazky a chce sa zbavit skladovych zasob. Vkazdom pripade 20% mozes najst jedine na elektronike ktora je zastarala uz po pol roku od uvedenia do predaja.

6 Athos Athos | 1. září 2011 v 1:02 | Reagovat

S prerozdelením máš pravdu: skutočne malá časť populácie ovláda veľkú časť svetového bohatstva. Toto bohatstvo je však produkované jedným konkrétnym nastavením ekonomického systému a prílišnou snahou prerozdeliť ho výrazne obmedzíme schopnosť systému bohatstvo produkovať. V podstate buď sú niektorí bohatý, viacerí uprostred a mnohí chudobní, alebo všetci chudobní. Nie je to dokonalý systém to určite a som si istý, že morálka tu zohráva úlohu ale stále oproti alternatívam produkuje najviac celkového kapitálu a obchod zaručuje, že z neho benefitujú aj iní ako tí najbohatší. Predsa niekto tie tovary a služby aj kupuje.

Morálka má svoju úlohu v solidarite: štátne príspevky, protimonopolné zákony, pomoc chudobným, huminatárna a rozvojová pomoc chudobnejším štátom, väčšie zdanenie bohatších vrstiev (stále však tento rozdiel medzi najbohatšími a najchudobnejšími narastá). Ak by si mal pravdu v tom, že všetka ekonomika slúži len pre bohatstvo chamtivých (a som si istý , že ich záujmy v nej úlohu zohrávajú) prečo môžeme menovať príklady činností a zákonov, ktoré ich nepodporujú ale poškodzujú (prípadne uberajú z bohatstva)?

7 mariono mariono | Web | 2. září 2011 v 12:26 | Reagovat

mozno sa treba pozriet este nad tych co vlastnia par nehnutelnosti,ale na tych co vlastnia par miest,fabrik,lesov.....

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama