Všetky nosné články tohto blogu obsahovo korešpondujú s knihou kníh a korunou duchovného poznania - veľkolepým dielom "Vo Svetle Pravdy"

Ako ďalej?

22. srpna 2011 v 9:16 |  Na zamyslenie
Nasledujúce riadky si nakladú za cieľ priniesť nové hodnotné myšlienky, ktoré by privodili obrat ľudí k hodnotám všeobecného dobra v spoločnosti, pretože každá spoločnosť už tieto myšlienky dávno prijala do svojho stredu prostredníctvom osvietených jednotlivcov minulých storočí i prostredníctvom čestných životov prostých predkov.


Je však potrebné, ba priam nutné, niektoré z týchto myšlienok nechať pred sebou ožiť a pripomenúť si ich v dobe súčasnej krízy; krízy, ktorá sa javí byť navonok krízou hospodárskou, ale ktorá je v skutočnosti krízou vymierajúcich hodnôt ľudskosti a lásky, prejavujúcej sa momentálne v oblasti hospodárstva a materiálnej kvality života.

Ako teda ďalej von s tejto situácie a ako sa možno dostať k lepšiemu životu? Máme hľadať jednotu politického a náboženského vyznania? Máme hľadať zhodu v tom, či je lepšia demokracia, než kráľovstvo? A napokon, zaručila by nám jednota príslušnosti k určitému spoločenskému zoskupeniu skutočne mier, keď vidíme, že neraz práve ľudia rovnakej príslušnosti sa neznášajú?

Odpoveď na túto otázku nemožno konkrétne zodpovedať jednou vetou, pretože vzostup spoločnosti je proces, plne závislý od zvládnutia viacerých faktorov z oblasti rodinnej výchovy, školstva, zdravotníctva, ekonomiky, hospodárstva, atď. Je však možné principiálne zvládnuť niektoré dôležité úlohy už dnes a tak sa prepracovať aspoň pomaly k lepšiemu stavu spoločnosti. Jednou z nich je:
Znovu nájdenie múdreho vedenia národa

Pri hľadaní všeobecného dobra kladieme dôraz na systém spoločenského usporiadania v tom zmysle, či je dobrá demokracia alebo totalita a pod. Tieto úvahy vytvárajú mnoho zaujímavých teórií pre laikov i akademické kruhy a sú poznačené bohatou skúsenosťou predchádzajúcich vývojových etáp národov. Majú však napriek svojej zaujímavosti jednu charakteristickú črtu a síce, že sú prakticky nepoužiteľné, pretože spoločnosť netvorí systém spoločenského zriadenia, ale predovšetkým živá ľudská bytosť. Bytosť, ktorá má slobodnú vôľu a vďaka nej môže aj v nevhodne nastavenom systéme zachovávať kritériá ľudskosti, ak je mravne zrelá, zatiaľ čo môže aj v najlepšie nastavenom systéme páchať bezprávie a zneužívať slobodu, ak jej chýba múdre vedenie.

Riešenie otázky usporiadania a vedenia národa nie je pritom zložité. Spočíva v pochopení celkom prirodzenej skutočnosti, že každý národ má vo svojom strede, vo svojom srdci, jednotlivcov, ktorí sú duchovne, morálne a intelektuálne najvyspelejšou časťou obyvateľstva.

Títo jednotlivci pochádzajú z rôznych vrstiev spoločnosti, sú rôzneho temperamentu a majú rozmanitý prejav, no sú svojim životom zárukou mravnej čistoty, charakternosti a teda zachovania spoločnosti. Je v nich prirodzene zakotvená schopnosť viesť národ priamo alebo sprostredkovane práve skrz tieto vlastnosti a to bez toho, aby si svoje postavenie vynucovali umelo, napríklad peniazmi či reklamou tak, ako to poznáme u súčasných osobností.

Je však potrebné pochopiť, že na rozpoznanie jednotlivcov vyššie uvedenej zrelosti, ktorí sa musia v každom národe nachádzať, nie je nikdy dostačujúce nadobudnutie samotného vzdelania z oblasti politológie či histórie, ako sa možno očakáva, ale predovšetkým je potrebná čistota cítenia a zrelosť ducha. Teda je potrebné oživenie toho, čo zatiaľ v nás najviac zaostáva, hoci každý môže a má v sebe schopnosti duchovného druhu oživiť.

Ľudia môžu vytvárať teórie ideálneho usporiadania štátu, no nič to neosoží, ak nenájdu zrelosťou najsilnejšiu časť jedincov vo svojom strede. Títo nebudú voči sebe nikdy prechovávať nevraživosť, aj napriek rozdielnosti názorov, ktorá je prirodzená, pretože svoje slová dokážu naplniť tým najcennejším - tvorivou a budujúcou silou lásky, vyplývajúcou z prirodzenej zrelosti ducha. Silou, ktorá spája srdcia, aj keď mysle sa rozchádzajú; silou, ktorá zahalí slová tichou mocou pomáhajúceho duchovného pôsobenia skôr, než sú vyslovené a dá im liečivú moc vytvárať trvalé hodnoty. V nej, v tejto sile, je zakotveného toľko dobra, že každá názorová rozdielnosť sa v duchu tvorivosti vždy stáva len prameňom tvorivej inšpirácie a požehnania, motivujúceho k ešte hodnotnejším cieľom, nikdy nie príčinou rozkolu.

Tvorivá a budujúca sila Lásky dáva dokonca i rozhodnej prísnosti korunu ušľachtilosti a robí z nej kráľovskú vlastnosť, nie úbohú ľudskú hrubosť, maskujúcu sa do kráľovského šatu. Ona pomáha mužom zachvievať sa správne a čisto podľa Pravzoru rytierstva a ženám pomáha zachvievať sa správne podľa Pravzoru čistého pôvabného ženstva, vytvárajúc akt krásneho dopĺňania.

Okrem čistoty charakteru, ktorý je možné spoznať u najzrelšej časti obyvateľstva, je možné ju rozpoznať i podľa hodnôt, ktoré za každých okolností podporuje a snaží sa uplatňovať.

1. Predovšetkým je to vedenie k poznaniu zodpovednosti človeka za skutky, ktoré koná.

Nepripúšťa sa nevšímavosť k neprávosti rovnako, ako sa nepripúšťa hrubosť či ponižovanie tých, ktorí sa dopúšťajú neprávosti. Podstatou všetkého je výchova a pomoc v zmysle ľudskosti. Neprávosť je rozpoznaná vždy, avšak nie pocitmi, ale kritériom múdrosti, ktoré hovorí, že právo jedného človeka končí tam, kde začína právo iného človeka.

Poznanie zodpovednosti tiež vyplýva z rešpektovania Boha a kritérií harmonického spolužitia ľudí, nazývaných aj desať Božích Prikázaní. Boh však nie je ponímaný v zmysle obmedzenom na cirkevné vierovyznanie, ale je chápaný zdroj bytia.

Súčasťou vedenia k poznaniu zodpovednosti je napojenie na myšlienky mravných spoločenských autorít, žijúcich v jednotlivých národoch, a nie je možné ich zapieranie či ignorovanie, ako to poznáme v správaní sa mnohých súčasných osobností.

2. Následne je to vedenie k čo najväčšej samostatnosti národa vo vzťahu k iným národom.

Toto vedenie k samostatnosti je zabezpečené postupným uplatňovaním prirodzeného spolužitia človeka v obci. Obec má byť po rodine najväčšou jednotkou spoločenského života, kde sa má rozvíjať poznávanie a využívanie pôdy a možností zdravého života, ktoré poznali naši predkovia. Samostatnosť obcí v základných veciach pomôže ľuďom nie len prežívať, ale upevní ich v cite spolupatričnosti a vzájomnej lásky. Spôsob súčasného života, v ktorom je obec neraz plne závislá od prísunu potravín zo zahraničia, bude s najväčšou pravdepodobnosťou neprípustná.

Súčasne bude s povznášaním národa a jeho tradícií plne rešpektovaná jedinečnosť a odlišnosť iných národov v ich prejave.

3. Ľudia budú privádzaní k oživeniu úcty k prírode ako živému nenahraditeľnému celku.

Príroda je v súčasnosti chápaná ako v lepšom prípade zdroj obživy a útočisko relaxu. Príroda však bude všeobecne poznávaná ako následok pôsobenia neviditeľných síl a energií, ktoré sú v nej činné a podieľajú sa na jej tvárnosti. Bez poznania prírody v tomto zmysle by vzostup spoločnosti nemohol nastať, pretože ľuďom by chýbal nutný medzistupeň v chápaní svojej úlohy na Zemi.

Toto sú základné body, podľa ktorých možno poznať pravých pomocníkov spoločnosti v tejto dobe. Je potrebné začať sa zamýšľať nad budúcnosťou spoločnosti nie len rozumom bez citu, ale citom, ktorému rozum poslúži ako nástroj a sluha.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Athos Athos | 23. srpna 2011 v 22:30 | Reagovat

Vo všeobecnosti dobrá úvaha, otázka spoločenských zriadení a ich výhod a nevýhod je komplikovaná sama o sebe a väčšina ľudí aj dnes sa zhodne, že by chceli aby spoločnosť riadili tí najschopnejší a nie tí najpopulárnejší. Problém je ako obvykle, kto tých najschopnejších má vyberať? A čo ak sa nedokážame zhodnúť na kritériach podľa ktorých ich máme vyberať?

Okrem toho mám pripomienky k týmto pasážam:

"Poznanie zodpovednosti tiež vyplýva z rešpektovania Boha a kritérií harmonického spolužitia ľudí, nazývaných aj desať Božích Prikázaní. Boh však nie je ponímaný v zmysle obmedzenom na cirkevné vierovyznanie, ale je chápaný zdroj bytia."

Tu je prvý problém. Ak mám iný názor na morálnosť niektorých z týchto prikázaní takáto spoločnosť by mi nemusela zabezpečiť ochranu môjho názoru a hodnotového presvedčenia. Ak by som naopak uznával iné prikázania, opäť kto mi zaručí, že nebudem nasilu konvertovaný na "pravú" vieru?

"Toto vedenie k samostatnosti je zabezpečené postupným uplatňovaním prirodzeného spolužitia človeka v obci. Obec má byť po rodine najväčšou jednotkou spoločenského života, kde sa má rozvíjať poznávanie a využívanie pôdy a možností zdravého života, ktoré poznali naši predkovia. Samostatnosť obcí v základných veciach pomôže ľuďom nie len prežívať, ale upevní ich v cite spolupatričnosti a vzájomnej lásky. Spôsob súčasného života, v ktorom je obec neraz plne závislá od prísunu potravín zo zahraničia, bude s najväčšou pravdepodobnosťou neprípustná."

Ak by sme fungovali v tomto systéme, malo by to síce určité výhody, ale aj podstatné nevýhody. Bez zahraničného obchodu nebudeme schopní nič okrem toho jedla a základných potrieb vyrobiť. Zatiaľ čo nie každému to musí prekážať, ale napríklad technologický pokrok nebude možný ak nemáme voľné zdroje na jeho financovanie. Takisto nie každá obec by mala prístup k rovnakým surovinám a teda by sme mali obce bohatšie do ktorých by ľudia išli za komfortom a chudobnejšie z ktorých by odchádzali. Slabšie obce by mohli skončiť tak, že by boli kultúrne asimilované úspešnejšími susedami, alebo jednoducho vojensky podmanené bojachtivejšími susedmi, ktorí by nepohrdli výhodami obchodu, vzdelania a výskumu. Izolacionizmus nie je teda riešenie v súčasnom svete ani na národnej úrovni pretože nedokážame vyprodukovať všetko čo potrebujeme a orientáciou len na to čo vieme produkovať nám vznikne nadbytok, z ktorým by sme inak mohli obchodovať. Takisto sa nebudeme môcť spoliehať na pomoc v prípade pohrôm alebo vonkajších hrozieb ekonomického, vojenského alebo iného charakteru.

"Príroda je v súčasnosti chápaná ako v lepšom prípade zdroj obživy a útočisko relaxu. Príroda však bude všeobecne poznávaná ako následok pôsobenia neviditeľných síl a energií, ktoré sú v nej činné a podieľajú sa na jej tvárnosti. Bez poznania prírody v tomto zmysle by vzostup spoločnosti nemohol nastať, pretože ľuďom by chýbal nutný medzistupeň v chápaní svojej úlohy na Zemi."

Diskutabilný bod, ale autorovi jeho názor na vec neberiem keďže je to do istej miery záležitosť osobného presvedčenia. Pýtam sa ale, či by táto spoločnosť rešpektovala názor jednotlivca, ktorý by z hore uvedeným tvrdením nesúhlasil, keďže by nemal vedecké fakty ktoré by mu ho potvrdili?

2 kusvetlu kusvetlu | 28. srpna 2011 v 12:45 | Reagovat

[1]:  Ak by sa spoločnosť ako celok, alebo aspoň určitý počet ľudí začalo uberať cestou správneho pohľadu na prírodu  a cestou vedomej spolupráce s energiami a silami, prírodu spravujúcimi, bolo by týmto spôsobom možné činiť neuveriteľné a nevšedné veci. Bolo by možné konať diela a činy večného, veľkého a trvalého charakteru. Trebárs niečo podobného, ako sú napríklad pyramídy, z ktorých mnohé boli vybudované za vedomej spolupráce so silami, spravujúcimi prírodu.

   Takéto niečo by však bol tak pádny argument a tak presvedčivý dôkaz, že ostatní, ktorí by trebárs aj spočiatku pochybovali a neverili, by napokon túto realitu vedomej vedomej spolupráce so silami, spravujúcimi prírodné dianie začali sami a s radosťou celkom dobrovoľne prijímať a akceptovať.

3 mariono mariono | E-mail | Web | 31. srpna 2011 v 11:14 | Reagovat

Aj jednotlivec dokaze velke veci a velke zmeny,mozno nie az celosvetoveho meritka, ale dokaze nastartovat masu,ktora dokaze divy.Chceto silu jedincou vystrcit sa z davu.

4 vierka vierka | 23. října 2011 v 14:25 | Reagovat

[2]: Suhlasim s vami.Toto je ta spravna cesta,podla mna

5 vierka vierka | 23. října 2011 v 14:28 | Reagovat

[3]: Som za,tak uz podme.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama