Všetky nosné články tohto blogu obsahovo korešpondujú s knihou kníh a korunou duchovného poznania - veľkolepým dielom "Vo Svetle Pravdy"

Vidíš triesku v oku brata svojho, ale brvno v svojom oku nevidíš

30. července 2011 v 10:02 |  Venované ženám
Ak sa chceme usilovať o zušľachťovanie svojho ducha a stávať sa tak seba-uvedomelými osobnosťami, ktoré naplno využívajú príležitosť svojej pozemskej inkarnácie na svoj pokrok v dozrievaní, musíme dokázať správne zužitkovať každú maličkosť, ktorá k nám prichádza ako impulz na nájdenie všetkého, čo nám v pokroku vpred bráni.


Aby sme to dokázali ľahšie, je nám na to na Zemi poskytnutá veľká príležitosť možnosťou stretávať sa tu s ľuďmi, ktorí majú nielen rôzny temperament, ale sú i na odlišnom stupni zrelosti. Máme schopnosť vidieť na iných vždy presne a neomylne ich dobré vlastnosti, no zároveň aj ich chyby. Je to pre nás príležitosť na vlastnom prežití poznávať, aké správanie iných nám prináša radosť a posilu, aké bolesť či útlak.

Keď teda chceme byť tými, ktorí prinášajú len radosť, krásu, harmóniu a mier, potom máme možnosť poučiť sa v rôznych situáciách na správaní druhých v tom, čo všetko - veľké veci i maličkosti, ktoré vo svojom správaní často prehliadame - môže spôsobovať druhým ľuďom smútok.

Avšak naša vlastnosť rozlišovať to jasne u iných vedie zatiaľ len k tomu, že všetky nedostatky druhých odhalíme a skritizujeme, čím dotyčných odsúdime, eventuálne informácie o nich ešte šírime ďalej. Vidíme každý drobný nedostatok druhého človeka, ale svoje veľké chyby až príliš často prehliadame. Namiesto toho, aby sme dokázali využiť zrkadlo ľudského správania a pozreli sa doň, snažíme sa hlbšiemu premýšľaniu o chybách druhých vyhýbať. Podvedome tušíme, že vo vlastnom vnútri sami nie sme omnoho lepší. Zostávame teda stále len pri povrchnej kritike.

Predovšetkým ženy sú "majsterky" v tomto odbore. Najmä v dnešnej spoločnosti plnej bulvárnej tlače, ktorá stavia práve na tomto negatíve ľudského správania sa. Priživovať sa na nešťastí druhého. Odhaliť každého, kto sa zdá pre ľudí zaujímavý a podhodiť ho druhým, aby rozvíjali stále ďalšie a ďalšie myšlienkové formy ohovárania, a tým i nenávisti. Je v tom totiž istá závisť a nenávisť, ktorá sa aj v tých najnepatrnejších prejavoch zachytáva a lipne na každom, kto sa takto podieľa na šírení klebiet, navyše často vymyslených. Čitateľ takýchto ohováraní vo svojej pohodlnosti ani trochu neskúma, či na tom je niečo pravdy, ale na základe čítaného si vytvára obraz o zlom charaktere toho, o ktorom číta.

Tento prejav je pritom práve tým najviditeľnejším zobrazením toho, aká je prevažná väčšina z nás vo vnútri naozaj. Samozrejme, že väčšina ľudí nie je schopná dôjsť až do takýchto extrémov šírenia klebiet, ale ruku na srdce, koľkokrát denne sa pristihneme, že myslíme na množstvo drobností v správaní druhých, ktoré sa nás nejakým spôsobom dotkli? Pokiaľ budeme mať v sebe živnú pôdu vidieť vinu vždy len u druhých, i v tých najmenších maličkostiach, a nehľadať chyby u seba, dovtedy budeme i týmto malým dielikom posilňovať formy ohováraní a nenávisti, ktorých sa potom chopia tí, ktorí majú k tomu najväčšie sklony. Posilnení naším pôsobením, budú ďalej konať svoje dielo. Veď i počúvanie alebo čítanie, jednoducho prijímanie týchto nepekných rečí je posilňovaním foriem ohovárania. Vzhľadom na to, koľko ľudí si tlač kupuje a koľko ich sleduje v médiách programy, zaoberajúce sa takýmito témami, je zrejmé, že tu niečo nie je v poriadku.

My, ženy, určujeme v spoločnosti stav úcty človeka k človeku. Svojimi myšlienkami, svojím správaním. Preto musíme všetky, ktoré sme sa vydali na cestu zušľachtenia ľudského ducha, na cestu Pravdy, Lásky a cti, posilňovať len to najčistejšie v nás.

Hľadajme na blížnych za každých okolností v prvom rade vždy ich krásne a dobré vlastnosti. Tie posilňujme a čerpajme z nich, učme sa na nich, ako v tomto smere zušľachtiť aj samé seba. Využime túto príležitosť, pretože to je ten pravý dôvod, prečo sme tu spolu v takej rôznorodej spoločnosti - môžeme a máme sa učiť jeden od druhého. Tí zrelší by mali viesť menej zrelých nahor svojím príkladným správaním a napĺňaním Zákonov Stvorenia. Menej zrelí sa môžu na ich konaní učiť a na základe osobných zážitkov spoznať blahodarnosť ušľachtilosti ľudského ducha. To by malo byť pre nich pohonom dopredu. Tí, čo sú na svojej ceste už ďalej, sa môžu učiť zodpovednosti, ktorá vyplýva z ich postavenia. Je to určitý druh kastovníctva, ktorý mal vo svojej čistej forme celkom prirodzene pomáhať všetkým ľuďom na Zemi. Každý na svojom mieste má možnosť dozrievať a napĺňať svoje poslanie. Každý stupeň je dôležitý a všetko sa navzájom dopĺňa. V malom to možno prirovnať k rodine, kde by rodičia mali napĺňať svoju úlohu príkladného a múdreho vedenia svojich detí. Deti vo svojom prirodzenom postavení potom rešpektujú múdrosť svojich rodičov, vážia si ju a usilujú sa o to, aby boli raz tiež múdrymi a dobrými ľuďmi. Nikto sa nad nikoho nepovyšuje, ale ani sa pred nikým neponižuje. Táto múdra rada sa objavuje i v mnohých rozprávkach. Je naozaj výstižná!

Ak sa nás dotkne nejaké nevhodné správanie druhého človeka, skúsme najprv trochu popremýšľať o tom, či aj my nespôsobujeme nejakým druhom svojho správania podobné nepríjemnosti iným. Je to jednoduché. Na svojom prežití môžeme spoznať, ako môže nejaká maličkosť spôsobiť bolesť a nepochopenia druhých. Skúmajme najskôr, prečo je ten druhý taký. Možno prídeme na to, že jeho prejav nebol konaný s úmyslom ublížiť nám, ale práve z neznalosti toho, že je pre druhého nepríjemný. Väčšina ľudí nie je vcelku zlá, ale nie je ani bez chyby. Rovnako ako my.

Väčšinou však svoje chyby vieme veľmi dobre ospravedlniť, ale druhým ich neodpúšťame. Svoje dobré činy vieme vychváliť a u druhých ich berieme ako samozrejmosť. Nemalo by to byť presne naopak? Na seba buďme prísnejší a nepreceňujme každý svoj dobrý skutok. K druhým buďme chápavejší, ústretovejší a tešme sa z ich dobrých vlastností a skutkov. Tým posilníme všetko dobré v sebe, ako aj v druhých. No musí to byť pravé, prirodzené správanie. V našom úsilí nesmie byť zištnosť ani žiadna vypočítavosť.

Rovnako ako v rozprávke, v ktorej Ivanko hľadal, aký dobrý skutok môže vykonať. Dobrota musí prestupovať naše srdce celkom prirodzene. Naša túžba pomáhať druhým musí byť čistá a silná, aby sme bez premýšľania vždy zachytili každú malú príležitosť pomôcť blížnemu.

Nehľaďme teda na triesky v oku druhých, ale milujme blížneho svojho ako seba samého. Tak, ako si prajeme, aby sa druhí zachovali v konkrétnej chvíli k nám, správajme sa vždy my k nim. Nehľaďme v tej chvíli na to, že ich správanie je nám nepríjemné, ale naopak, dávajme im dobrý príklad svojou láskavosťou. Nezabúdajme, že aj v tých najťažších prežívaniach to je možné, a nenechajme sa strhnúť k disharmónii akéhokoľvek druhu. Na to je nám vždy veľkou pomocou čistá modlitba. Nemusí to byť modlitba formovaná do slov. Stačí len čistá vnútorná prosba o pomoc a posilu, aby sme udržali svoje vnútro jasné, plné pokoja a zároveň dokázali prijať správne riešenie, ktoré sa bude zachvievať v Zákonoch Stvorenia. Je to len pár sekúnd , v ktorých treba vyslať nahor ozajstnú túžbu.

Opäť si môžeme pripomenúť, že to súvisí i s našou vlastnosťou vedieť odvažovať svoje slová. Nevyhŕknuť hneď to prvé, čo nám príde na jazyk, ale pár sekúnd počkať, upokojiť svoju myseľ - pomlčať - a až potom, po našej prosbe o pomoc, prijať správne slová, správny postoj, správne riešenie. To platí i v situáciách akéhokoľvek nebezpečenstva. Mnohým ženám sa v takýchto kritických chvíľach rozochveje vnútro od strachu tak silno, že sa napoja na formy hystérie a nie sú potom schopné konať správne. To preto, že svoje vnútro, svojho ducha neupokojili tichou vrúcnou modlitbou o pomoc, ale v tej chvíli mysleli hlavne na vlastné ohrozenie. Všimnime si však, že práve matky dokážu konať statočne a neohrozene pri záchrane svojich detí. Dokážu konať presne, rýchlo a nebojácne práve preto, že ich myšlienky sú naplnené absolútnou túžbou pomôcť druhému. Svoje "ja" vtedy úplne potlačili.

Naučme sa teda v tých správnych chvíľach umenšiť svoje "ja" čo najviac, ba celkom ho potlačiť. Neznamená to, že sa budeme podceňovať a nedôverovať si. Aj to by bolo zaoberanie sa sebou samými, či sme už dostatočne schopní na to či ono, či sme už zrelí pomáhať druhým, či sme hodní milosti žiť na Zemi. Je to falošná pokora, ktorú predvádzame sami sebe alebo svojmu okoliu. Ak chceme pomáhať druhým, tak pomáhajme. Myslime na nich, a potom inšpiráciou prídeme na spôsob, ako pomáhať môžeme, nech sme akokoľvek zrelí, zdraví či chorí, majetní či chudobní. Pomáhať môže každý! Kto čaká, kým dozreje, a domnieva sa, že ešte nemôže nič robiť, lebo by to bola opovážlivosť myslieť si, že to dokáže, ten myslí len na seba. Zaoberá sa stále len sebou samým. Bojí sa, že by neobstál, že by to nezvládol, že by sklamal, že nemá dostatok sily, času, peňazí, zdravia, čím si pred seba kladie neustále nové prekážky.

Všetko je len otázka chcenia. Ako chceme, tak nastavíme svoju myseľ, svoje srdce a potom niet prekážok, ale len hľadanie východísk a riešení, hľadanie možností a tvorivá činorodá práca, predchnutá radosťou a šťastím. Človek sa tak zachvieva stále obohacovaný v zákone dávania a brania. Dáva lásku, svoje srdce, nech je kýmkoľvek, a vrchovatou mierou sa k nemu vracajú tisíce radostných a šťastných myšlienok od jeho blížnych. Dostáva sa mu vrúcneho a pravého priateľstva.

Želám nám všetkým, nielen ženám, aby sme dokázali dávať zo seba vždy s opravdivosťou a rýdzosťou svojich sŕdc. Vybudujeme si tým medzi sebou dôveru a priateľstvo, z ktorého môže vyrásť len požehnanie pre celý národ a následne aj pre celú Zem. Dokážme svojou opravdivou prirodzenosťou, že ľudský duch je schopný žiť na Zemi v harmónii a láske, spravodlivo spravujúc a zušľachťujúc Zem, zverenú mu do rúk kvôli jeho vlastnému dozrievaniu.

Dokážme to teda konečne raz a navždy. Získame tým len my sami. Všetko, po čom túžime, je v našich rukách. Nehľadajme teda, kto za čo môže, ale hľadajme len správne, čisté a v Zákonoch Stvorenia sa zachvievajúce riešenia a východiská.

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 vestec vestec | Web | 13. ledna 2012 v 5:25 | Reagovat

Dobry clanek, hezky blog, podivas se na muj webik?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama