Nosné duchovné články tohto blogu obsahovo korešpondujú s dielom "Vo Svetle Pravdy", ktoré je vrcholom duchovného poznania na Zemi

Poslouchejte nové internetové rádio s hodnotným obsahem, jehož motto zní:
Věřme, že bude lépe a dělejme věci tak, aby lépe bylo!

Nedôvera

21. května 2011 v 11:31 |  Rady a odporúčania
Ako najzhubnejšia a najrozšírenejšia vlastnosť vládne dnes medzi ľuďmi nedôvera. Nedôvera sa vklinila do všetkých medziľudských vzťahov. Ľudia sa zatvrdili a sú voči sebe ostražití. Kto je takzvane dôverčivý, je z pohľadu ostatných naivný.


Nedôvera vzala ľuďom možnosť prežívať šťastie a radosť aj vo vzťahoch najbližších - v manželstve. Je dnes bežným javom, a ešte aj psychológovia to považujú za normálne, že manželské vzťahy nie sú po celý čas svojho trvania vzťahmi plnými dôvery, vernosti a lásky. Väčšina ľudí bez zahanbenia priznáva svoju neveru, niektorí to dokonca považujú za dôkaz svojej výnimočnosti. Možno to dnes vidieť doslova v priamom prenose v televízii, v tlači a stále viac ľudí to prijíma ako normálny jav a bežnú súčasť života.

Je to presný obraz povrchnosti a lenivosti ducha, ktorý nechce poznať zmysel a cieľ svojho života a radšej si chce plnými dúškami užívať a brať, čo sa mu ponúka. S týmto povrchným a sebeckým prístupom k životu, ktorý je pohodlný a v skutočnosti nešťastný, žije mnoho ľudí na úkor druhých. Nevidia, že kvôli uspokojeniu vlastných prianí a pôžitkov ubližujú druhým. A je samozrejmé, že si tak ľudia ubližujú navzájom. Aby túto bolesť neprežívali tak často, na obranu uzatvárajú svoje srdcia a stávajú sa voči iným ostražitými, podozrievavými a nedôverčivými.

Ľudské sebectvo sa prejavuje v mnohých maličkostiach, počínajúc zlozvykom fajčenia, pri ktorom fajčiari kvôli svojmu pôžitku okrádajú svojich blížnych o čistý vzduch. Všimnime si reakciu fajčiara, keď nefajčiar právom žiada nápravu. Ihneď je hanený, zosmiešňovaný a dokonca obvinený z toho, že potláča fajčiarovu slobodu. O akú slobodu však ide? Človek môže slobodne používať dary Zeme, avšak len do tej miery, pokiaľ tým neubližuje svojim blížnym.

Nevzťahuje sa to len na fajčenie, ale aj na ďalšie a ďalšie bezohľadnosti, ktoré sú rozšírené medzi ľuďmi. Pri sedení v dopravných prostriedkoch, parkovaní áut, venčení psov v mestách, pri púšťaní hlasnej hudby, znejúcej dnes už takmer všade, kam človek vkročí, pri rozjarenom nočnom vykrikovaní či poškodzovaní majetku iných. Vždy ide o uprednostnenie svojho pohodlia na úkor druhých.

To všetko pramení jednoducho zo straty viery. Zo straty viery v Boha a Jeho Zákony, ktoré prúdia celým Stvorením a neúplatne, verne a spravodlivo vracajú každému sejbu jeho činov v spätnom účinku. V týchto Zákonoch by človek vždy mohol nájsť oporu pre svoje správanie a konanie, mohol by nájsť i odpoveď na všetko, čo k nemu v prežívaní prichádza. Mohol by, keby chcel! Pretože ten, kto naozaj chce a čisto a poctivo hľadá odpovede na svoje otázky, ten ich nájde. Inak to nie je možné. Ak ich nenachádza, tak je jeho úsilie slabé alebo nie je dostatočne čisté.

Zo súčasného spôsobu života je teda zrejmé, že rovnako, ako ľudia svojím prístupom podvádzajú iných, toho istého sa obávajú z ich strany. Z toho teda vzniká nedôvera. Z neschopnosti pripustiť, že konanie iných by mohlo byť čisté, nezištné a poctivé. Môžeme sa teda porozhliadnuť okolo seba a pozorovať druhých. Kto o iných hovorí nepekne a v každom čine ostatných ľudí vidí len zlý úmysel, ten vychádza z vlastného prístupu k životu. Dobrý človek vidí v druhých to dobré, čo v nich je. Aj napriek na prvý pohľad nedobrému skutku sa snaží preniknúť do vnútra dotyčného človeka a pochopiť, prečo tak konal. Často potom nájde ďalšie súvislostí, ktoré predtým nepoznal a ktoré odsudzovaný čin stavajú do iného svetla. Len vo vnútri čistý a poctivý človek povrchne neodsúdi iného pre jeho dobrý skutok do ríše naivity, bláznovstva, nemožnosti či prefíkanosti. Naopak, dobrý človek je dobrým skutkom iného oslovený, povzbudený a často sa túži k takému skutku pridať, pretože Pravda, Spravodlivosť, Láska a harmónia oslovujú jeho ducha.

Jedine vo vnútri nečistý duch toho nie je schopný a všetko, čo svojou ušľachtilosťou vyčnieva nad rámec jeho chápania, nad priemer stavu správania dnešného ľudstva, bude chcieť pošpiniť, zosmiešniť, znehodnotiť, len aby neboli odhalené jeho nedostatky.

Týmto napádaním strácajú posledné zvyšky dôvery aj tí nemnohí, ktorí ešte túžia po pravom živote. Aj ten najmenší náznak rýdzej ľudskosti považujú za niečo výnimočné a duchovné.

Je to však veľmi vzdialené od toho, čo možno skutočne nazvať duchovným. Správať sa ako rýdzi človek - to by malo byť samozrejmosťou pre každého. Nestačí však len vkročiť na tento stupeň a myslieť si, že to je už pravé duchovné úsilie človeka. Duchovné úsilie znamená poznať pravé Božie Zákony, Zákony Stvorenia, ktoré poskytujú bytiu človeka oporu a pomoc. Tieto Zákony musí človek nielen poznať, ale musí ich v prežití pochopiť a naplniť svojho ducha pritakajúc týmto Zákonom. Musia mu byť natoľko známe a vlastné, že jednoducho nemôže žiť inak, ako dodržiavať a napĺňať ich bez toho, aby o nich musel zdĺhavo premýšľať. Je to jednoduché, nie sú potrebné žiadne meditácie, cvičenia, ani výnimočnosť ducha. Môže to dosiahnuť každý človek.

No v prvom rade musí nájsť, pochopiť a prežiť prvé Prikázanie. Potom bude sám, na základe svojej túžby chcieť, aby sa stal pravým a čistým človekom. Človekom, ktorý našiel stratenú dôveru v Boha. Človekom, ktorý v radostnom a šťastnom súznení so Zákonmi Stvorenia dáva zo seba iným tie najkrajšie dary, ktoré nosí v sebe. Už nebude chcieť brať z prežívania pôžitky tohto sveta len pre seba, ale bude hľadať cesty, ako urobiť šťastnými iných.

To napomôže i ozdraveniu manželských vzťahov, do ktorých prichádzajú v deťoch novo inkarnovaní duchovia. So vzájomnou dôverou budú potom môcť jeden druhému dávať zo seba to najhodnotnejšie, aby si zaslúžili úctu a lásku toho, koho milujú. Taký vzťah je potom plný harmónie, vnútorného súzvuku a lásky, ktorá ako víno vekom dozrieva a získava vyššiu kvalitu. Nebude v nich vládnuť nedôvera a podozrievanie, ale vrúcne prežívanie vzájomného citu. Z takýchto vzťahov sa potom môžu rodiť deti, ktoré budú silné a čisté vo svojom cítení. A z takýchto harmonických rodín sa budú skladať dediny, mestá a jednotlivé krajiny.

Zmena k lepšiemu je možná a má ju v rukách každý z nás. Treba len dôverovať a veriť v Spravodlivosť, Pravdu a Lásku.

A veriť znamená napĺňať to všetko svojím životom. Táto zmena je ľahká, no zároveň je tým najťažším, čo leží pred nami. Neznamená to - ako je doteraz zvykom väčšiny ľudí - len poukazovať na neprávosti druhých, ale zo všetkých síl meniť svoje vlastné správanie. Takže menej slov a viac skutkov. Zmeniť svoje návyky, zažité toľko rokov, znamená často veľké premáhanie, ale stojí to za to. Po čase človek zosilnie a mnohé sa preňho stáva samozrejmosťou. Nejde to zo dňa na deň, ale dá sa to uskutočňovať v priebehu celého pozemského života. Je to trvalý dej. A cieľ tejto cesty je nesmierne krásny, veľký a dôležitý a stojí za tú námahu. Predstavme si v najťažších chvíľach, aký krátky je pozemský život v porovnaní s celým naším bytím. Predsa by sme pre tú chvíľku námahy neobetovali možnosť svojho ďalšieho bytia.

Bez tejto našej námahy by už nebolo života na Zemi. Bez tejto našej námahy by sme boli vymazaní z Knihy Života.

Ak to má človek pred očami, potom je vedomie istého víťazstva pre neho posilou pri prekonávaní všetkých ťažkostí, ktoré sa mu budú klásť do cesty, akonáhle vykročí vpred.

Prajem nám všetkým, aby sme neustále víťazili nad sebou samými. Nad vlastnou pohodlnosťou, nedôverou a neochotou prekonávať úskalia života. Prekonávajme všetko vždy so cťou rýdzej ľudskosti. To, ako sa v konkrétnej situácii zachováme, je to najdôležitejšie. Nie je to dosiahnutie cieľa, ktorý si určíme, za cenu prekročenia Prikázaní, za cenu klamstva či podvodu. Prekonávajme vždy všetko s čistým srdcom, aby sme mohli opäť prežívať radosť zo vzájomnej dôvery, radosť zo spolužitia a spolupráce s inými. Nie je to nemožné.

Nenechajme sa odradiť tými, ktorí nás budú nazývať naivnými, idealistami či pomýlenými. Oni vo svojej nedôvere ešte spia, sú nešťastní a všetko svetlé ich atakuje. Máme v sebe schopnosť, ktorú nám daroval Stvoriteľ - rozpoznávať Pravdu. Akonáhle tento dar človek v sebe objaví, s ľahkosťou nadobudne istotu, ako sa v tom ktorom prežívaní a situácii rozhodnúť.

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 tartus tartus | E-mail | 23. května 2011 v 10:19 | Reagovat

je uzasne ako dokazal autor zakomponovat doveru s hladanim bozieho zakona.

samozrejme teraz budem prezentovat svoj pohlad:

ak vezmem ze tento svet je materialisticky ze v nom vladne satan a vsetky duse tu su len jeho otrokmi (ktore maju ale sancu sa oslobodit) tak mat doveru v ludstvo je naozaj naivna. ano som si vedomi ze casom sa vsetky duse vratia k bohu, ale tiez niesom zaslepeny aby som to ocakaval v tomto mileniu ani v dalsich desiatich. (preco aj? ved ludstvo tu uz je niekolko sto milenii)

ale spet k dovere. stare dobre doveruj ale preveruj je vzdy na mieste. prave otvorene oci mi davaju poznat ich chyby (ako aj svoje) preto nemusim trpiet iluziou o ich vynimocnosti (samozrejme kazdy sme osobnost ale len pokial sme sami)

ved preco davam bezdomovcom radsej gastrac ale ziadne drobne? nieje to z nedoveri, ale z poznania ze peniaze oni premenia na alkohol a cigarety. preco nedavame malym detom moznost soferovat auto? je to z nedoveri? nie je to selsky rozum. doverovat mozem tomu kdo ma presvedcil ze si tu doveru zasluzi. a bud me uprimny, skutocna dovera sa ziskava cely zivot.

2 MatejVrabec MatejVrabec | E-mail | 25. února 2012 v 17:15 | Reagovat

tartus Nemôžeme predsa vychádzať z názoru, že všetky duše sú Luciferovými otrokmi. Mali by sme predsa stavať na tom, že všetci ľudia sú na počiatku čistý. Ak niekto od počiatku až po prítomnosť nikdy nepodľahol jeho vplyvu, tak bude čistý a nebude otrokom, tak ako aj ten, ktorý síce podľahol, ale došiel k poznaniu svojej chyby a vykonal nápravu. Tak aj ten, ktorý je teraz pod jeho vplyvom, ale ešte dospeje k poznaniu a náprave, bude takisto taký čistý ako ten ktorý nikdy nepodľahol. Tým, že hovoríte, že všetky duše sa vrátia k Bohu asi myslíte, že sa vrátia späť do svojho domova - do Raja - to je Pravda, ale záleží na nich či sa tam dostanú ako vedomé - tzn. poznali svoje chyba, svoje hriechy a uskutočnili nápravu alebo ako nevedomé - tzn. svoje chyby nespoznali a neuskutočnili nápravu a preto budú musie stať sa opäť nevedomými - tzn. podstúpiť duchovnú smrť - zánik svojho vedomia.

Treba mať oči otvorené - otvoreného ducha pod čím treba rozumieť že nemáme hodnotiť rozumom, máme sa jednoducho správne naučiť vyciťovať, aký je daný človek. Som presvedčený, že ten, kto dôveruje, nebude dávať nikomu inému zámienku k nedôvere voči sebe. Som si istý, že autor jednoducho hovoril o tom, že nedôvera a podozrievanie sa nemá stať štandartom v našom živote. Tiež však určite nehovoril o slepej dôvere, ako napríklad vo vaších príkladoch s bezdomovcami, či deťmi.

3 Louis Vuitton Outlet Louis Vuitton Outlet | E-mail | Web | 17. září 2012 v 12:22 | Reagovat

Incredibly cool! I assistance your view!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama