Všetky nosné články tohto blogu obsahovo korešpondujú s knihou kníh a korunou duchovného poznania - veľkolepým dielom "Vo Svetle Pravdy"

O nemožnosti pochopenia Stvoriteľa

25. dubna 2011 v 9:46 |  Duchovno
Neraz bez zlého chcenia, v naivnej viere a v nevedomosti je z mnohých strán možné počuť, že človek je božský, že každý z nás má Boha v sebe, hovorí sa o osobnom vzťahu k Bohu, o tom, že sme božími deťmi a tak ďalej.


Žiaľ, všetky podobné názory sú však v skutočnosti iba svedectvom toho, že takmer vôbec nič netušíme o nepochopiteľnom majestáte a nesmiernej velebnosti jediného, vše vládneho Boha, pretože inak by nás v súvislosti s človekom nemohlo ani len napadnúť použiť pojem "božský".

K lepšiemu pochopeniu nesmierneho rozdielu medzi tvorom, akým je človek a jeho Tvorcom si uveďme príklad druhovej rozdielnosti medzi človekom a zvieraťom.

Najvnútornejším jadrom človeka je duch, kým u zvierat je toto vnútorné jadro úplne iného, a síce, bytostného druhu. To znamená, že medzi človekom a zvieraťom sa rozprestiera veľká a ničím nepreklenuteľná priepasť dvoch úplne rozdielnych druhov. Ani na najvyššom vrchole svojho vývoja sa teda zviera nikdy nemôže stať človekom a inorodému, ľudsky duchovnému druhu nemôže preto vôbec nikdy porozumieť.

No a podobný, alebo lepšie povedané, ešte neporovnateľne väčší je rozdiel medzi človekom a jeho Tvorcom. Napríklad anjeli a archanjeli stoja vo vývojovej hierarchii omnoho vyššie, ako ľudský duchovný druh a predsa ani oni nie sú schopní vidieť, vnímať a chápať veľkého, vše vládneho Boha v jeho skutočnej, bezbytostnej podstate.

Nie, ako ľudia nemáme v sebe ani len štipku božského. Človek vznikol z Vôle Najvyššieho a touto jeho zosobnenou tvorivou Vôľou je Duch! Duch Boží! Duch Svätý!

Človek teda vznikol z Ducha a preto je duchovnej podstaty. Nie teda priamo z Boha, ale iba nepriamo, a síce, z jeho Vôle, z jeho Ducha. No a je to práve náš duchovný pôvod, ktorý nám znemožňuje pochopiť všetko to, čo presahuje hranice nášho druhu.

Ani pri tom najvyššom duchovnom zdokonalení, ktorého možnosti sú nesmierne, nebudeme teda schopní chápať dianie v božskej ríši, v ktorej žijú anjeli a archanjeli a nie to ešte Stvoriteľa samotného, ktorý je v jeho skutočnej veľkosti nepochopiteľný a nepoznateľný i anjelom a archanjelom.

Táto nemožnosť chápania Stvoriteľa bola mimochodom i dôvodom, prečo mali Izraeliti zakázané robiť si o Tvorcovi akékoľvek predstavy, alebo ho nejakým spôsobom zobrazovať.

Opodstatnenosť tohto príkazu spočíva v skutočnosti, že akékoľvek predstavy ľudského ducha o svojom Tvorcovi sa musia vždy nevyhnutne pohybovať iba v hraniciach chápavosti jeho vlastného, duchovného druhu. No a podobná predstava Stvoriteľa, ako toho najvyššieho a najdokonalejšieho, stojaceho na samom vrchole ľudsky duchovného druhu by bola aj pri tej najlepšej vôli nesmiernym znížením ľuďom nikdy nepochopiteľnej veľkosti Božej.

Človek teda nikdy nepochopí svojho Stvoriteľa, avšak má sa k Nemu vo svojom živote snažiť čoraz viacej približovať a to svojim poctivým úsilím o dobro, čistotu a spravodlivosť.

Celkom konkrétne si to môžeme opäť priblížiť na príklade povolaného židovského národa: V tých dávnych dobách, keď takmer všetky národy mali svojich "bohov", zhotovených z kameňa, zlata, alebo vyrezaných z dreva, symbolom zmluvy povolaného národa s jediným, neviditeľným a nepochopiteľným Bohom bola archa úmluvy a v nej uschované Desatoro. Desatoro, čiže zákony Božie, podľa ktorých má žiť ľudský duch vo stvorení, ak chce stáť vo Vôli a v ochrane svojho veľkého Boha a ak chce byť šťastný.

Stvoriteľ ako taký je teda pre ľudí nesmierne vzdialený a nepochopiteľný. To však, čo ako ľudskí duchovia môžeme a máme je naučiť sa poznávať jeho Vôľu, prejavujúcu sa vo fungovaní dokonalých Zákonov vo stvorení. Tvorcu teda nemôžeme poznať priamo, ale iba nepriamo, prostredníctvom jeho Vôle, votkanej do stvorenia, prejavujúcej sa Zákonmi vo stvorení. Tieto Zákony sú v podstate jeho rečou, ktorou sa nám každú minútu, ba každú sekundu živo prihovára.

Boh je teda pre človeka ...Zákon! Čiže Zákony stvorenia, predstavujúce jeho Vôľu. Túto skutočnosť symbolizovala archa úmluvy so Zákonmi Desatora vo svojom vnútri. Ich znalosť, rešpektovanie a život podľa nich je teda jedinou cestou ľudského ducha k šťastiu, Svetlu a k Výšinám, čoraz bližšie k nášmu Pánovi. Inej cesty nahor pre nikoho z nás niet!

Čo teda dodať na záver? Ak budeme niekedy počuť pojem "božský" v súvislosti s ľudským duchom, okamžite sa majme na pozore. Ten totiž, kto tak vraví, nech by to už bol ktokoľvek, tým vydáva svedectvo o vlastnej, hlbokej duchovnej neznalosti, alebo čo je ešte horšie - o osobnej rúhavej pýche a domýšľavosti.

Zodpovedne potom zvážme, akú asi hodnotu budú mať jednotlivé slová, alebo učenie podobného človeka, tak hlboko sa mýliaceho v tých najzásadnejších skutočnostiach. Práve toto kritérium nám môže byť v mnohom nápomocné v rozlišovaní pravdy od rôznych omylov, alebo dokonca vedomého zavádzania.

M.Š. Slovenské občianske združenie pre posilňovanie mravov a ľudskosti

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Degon Degon | 25. dubna 2011 v 10:44 | Reagovat

Nikde v Biblii sa nehovorí, že archa úmluvy ukrývala v sebe zákon v podobe Desatora...

2 tartus tartus | E-mail | 26. dubna 2011 v 10:25 | Reagovat

otazka na autora: Ak teda clovek nemoze pochopit stvoritela odkial berete tieto rozumy?

Mystici vsetkych cias ucili osobnej skusenosti a ucili na zaklade vlastnych skusenosti. Teda neboli to ziadni teoretici ako bezny kazatelia.

Takze ak si mam vybrat medzi niekym kto hovori ze vie o com hovori a niekym kto hovori ze neexistuje nikdo kdo vie pravdu teda ani on sam, tak si vyberiem toho co vie o com hovori, lebo tomu druhemu neuverim len preto ze ma sam presvieca o tom ze nevie o com hovori.

3 Degon Degon | 27. dubna 2011 v 10:14 | Reagovat

Aj ja si myslím, že všetko, čo je v nás dobré a hodnotné máme iba z prameňa Dobra a Múdrosti, ktorý nemôžeme označiť inak, ako Boh! Aj Ježiš hovorí, že nás všetkému naučí ten Utešiteľ (Duch sv.), ktorého nám pošle Boh. Naučí nás všetkému, čo potrebujeme vedieť (Pravdu a Múdrosť). A či dokážeme Boha pochopiť v jeho nekonečnosti? A k čomu by nám to bolo? Nepotrebujeme pochopiť podstatu hviezd a ich tajomstvá, stačí, že nám vlievajú nádej v krásu a nekonečnosť Božiu...

4 kusvetlu kusvetlu | 2. května 2011 v 11:21 | Reagovat

Odpeveď pre tartusa:

   Všetci takzvaní mystici, ktorí tvrdia, že majú „osobnú skúsenosť s Bohom“ sa mýlia a to veľmi zásadným spôsobom, nakoľko si sami neboli schopní uvedomiť, čo to vlastne vnútorne prežili. Ich vnútorné prežitie totiž nikdy nemohlo byť ich osobnou skúsenosťou s Bohom samotným. To je úplne vylúčené! V skutočnosti išlo vždy iba o prežitie väčšieho priblíženia sa k Nemu, prežitie Jeho blízosti a to je obrovský rozdiel.

   Pre lepšie pochopenie tohto rozdielu uvediem príklad: Predstavme si umelca a jeho dielo. Umelec v procese tvorby vkladá do svojho diela seba samého, svoju osobnosť. Keď dielo dokončí, toto začína existovať samo pre seba. Začína akoby žiť svojim vlastným životom.

   Ľudia sa z tohto diela môžu tešiť, hoci umelca samotného vôbec nikdy nepoznali a ani osobne nespoznajú. V jeho diele sa ku nim však prihovára jeho osobnosť, ktorá je im blízka, ako i hodnoty, ktoré sa im umelec snažil svojim dielom sprostredkovať.

   Umelec a jeho dielo teda existujú samostatne a po dokončení diela už nezávisle na sebe, pričom však dielo navždy ponesie nezmazateľnú pečať ruky umelcovej.

   Tento príklad nám môže poslúžiť, ako príklad pomeru Stvoriteľa k dielu stvorenia, ktoré stojí do určitej miery nezávisle od neho a je od neho oddelené, pričom v sebe a vo svojich Zákonoch nesie nezmazateľnú pečať osobnosti Tvorcu, pečať Jeho Ducha.

   Stvoriteľ a stvorenie sú teda dve veci, existujúce oddelene od seba. No a človek je súčasťou stvorenia. Žije vo stvorení, ktorého hranice sú nesmierne a teda i nesmierne veľké sú možnosti nášho vývoja, avšak hranicami stvorenia zostane navždy ohraničené naše vedomie i náš duševný obzor. Naša chápavosť a možnosť nášho prežívania sa teda vždy môže pohybovať iba v hraniciach diela stvorenia, ktoré nikdy neprekročíme. My samotní sme totiž dielom umelca, kým umelec ako taký stojí mimo svojho diela a celkom nezávisle na ňom.

   Človek, žijúci vo stvorení sa preto môže k Stvoriteľovi približovať a spoznávať ho jedine prostredníctvom jeho Ducha, vloženého do stvorenia, čiže prostredníctvom jeho Zákonov, ktoré v ňom vládnu. Svojou snahou o poznávanie, chápanie a život podľa Zákonov Stvoriteľa sa  môžeme čoraz viacej približovať k poznaniu Jeho Vôle a tým čoraz viacej prežívať jeho blízkosť.

   Stvoriteľ je nám teda blízko! Je neustále s nami, avšak nie priamo, ale iba sprostredkovanie a to prostredníctvom Zákonov, na základe ktorých funguje stvorenie. Túto skutočnosť je možné hlboko vnútorne prežiť a práve o takomto prežití  hovoria všetci mystici. Hovoria vždy iba o prežití jeho blízkosti, o prežití svojho vlastného priblíženia sa k Nemu a k jeho vyžarovaniu. Stvorenie má totiž mnoho úrovní a čím je tá ktorá úroveň vyššia, tým je v nej toto vyžarovanie silnejšie. Čím je teda človek schopnejší vnútorne sa napájať na vyššie úrovne, tým intenzívnejšie vyžarovanie blízkosti Božej v nich môže vnímať a vyciťovať.

   O osobnej skúsenosti s Bohom však nemôže byť ani reči! Osobne a v jeho skutočnej podstate nemôže Tvorcu spoznať nikto, pretože my ako tvorovia sa nachádzame vo stvorení, kým On, ako Tvorca prebýva nad stvorením.

   Ak však niekto na základe svojho vnútorného prežitia mylne hovorí o svojej osobnej skúsenosti s Bohom, môže to mať dve príčiny: Buď nevedomosť a to by bol ten lepší prípad, alebo domýšľavosť, že je takéto niečo možné a to je ten horší prípad. Je totiž určitým nedostatkom ľudského ducha namýšľať si o sebe a svojich možnostiach omnoho viac než je zdravé.

   Ak by však človek poznal svoju malosť a pyšne nesiahal vyššie, ako vôbec môže, mohol by dosiahnuť veľké a prevratné veci, pretože hranice možností jeho vývoja vo stvorení sú obrovské.

   Človek musí teda pochopiť, že svoju veľkosť, svoje uplatnenie a plné rozvinutie svojich schopností môže dosiahnuť jedine v hraniciach tohto stvorenia a nie v tom, že bude nevelikášsky a domýšľavo siahať nad ne. Človek má poznávať svojho Stvoriteľa a usilovať sa byť ku Nemu bližšie, avšak poznávať ho môže a má jedine v Zákonoch Jeho stvorenia, ktoré nesú Jeho Vôľu. Toto je jediná cesta človeka k Bohu a jediná cesta k plnému rozvitiu vlastného človečenstva.

5 tartus tartus | 2. května 2011 v 13:22 | Reagovat

to bola odpoved na to preco sa ONI mylia, ale kde je odpoved na to odkial beries svoju vedomosti, svoju pravdu.

ak dovolis, myslim ze viem odpoved. je to z toho isteho zdroja ako ONI. Tak ako ONI hovoria o svojej skusenosti aj ty hovoris zo svojej skusenosti. alebo sveje tvrdenia mozes dolozit nejakym textom ineho cloveka.

Celu kauzu mozeme uzavriet s tym ze je na kazdom z nas ktoru cestu si vyberie. kdo si vyberie maximalizaciu svojho ludskeho potencialu alebo sa bude snazit nechat tento svet za sebou.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama