Všetky nosné články tohto blogu obsahovo korešpondujú s knihou kníh a korunou duchovného poznania - veľkolepým dielom "Vo Svetle Pravdy"

Kadiaľ vedie cesta k Pravde?

19. dubna 2011 v 10:19 |  Hľadanie Pravdy
Tento text je výpoveďou človeka, ktorý sám o sebe tvrdí, že našiel Pravdu. Snáď jeho osobné prežitia aspoň v niečom napomôžu tým, ktorí skutočnú Pravdu ešte len hľadajú.


V najhlbšom vnútri každého z nás tkvie presvedčenie o existencii absolútnej a univerzálnej Pravdy, ktorá aj vskutku jestvuje. A spolu s presvedčením o jej existencii sa v nás nachádza aj túžba po jej nájdení a poznaní. Samozrejme, ale len u tých, ktorí to načisto neprehlušili každodennými, všednými a zdanlivo omnoho "dôležitejšími" starosťami.

Kto si teda aj napriek súčasnému zhonu dokázal v sebe uchovať živú túžbu po Pravde, na toho číha ešte jedno veľké úskalie a síce, určitá podvedomá, osobná predstava o tom, ako by asi mala táto Pravda vyzerať. Je to niečo veľmi podobného, ako u farizejov a zákonníkov pred 2000 rokmi, ktorí mali taktiež svoju vlastnú predstavu o Mesiášovi, takže nakoniec, keď naozaj prišiel, neboli ho schopní spoznať, pretože nespĺňal ich osobné predstavy a očakávania.

Kto teda naozaj túži po čistej Pravde, mal by sa v prvom rade vyvarovať podobných, vlastných očakávaní a jeho túžba by mala byť vskutku úprimná a čistá. Čistá, intenzívna a neutíchajúca túžba po Pravde je totiž silou, ktorá napokon takéhoto človeka ku Pravde pritiahne.

I ja som bol jedným z takto hľadajúcich. Horlivo som skúmal rôzne náboženstvá a duchovné smery, pričom som stále po čase pociťoval, že ma ich náuky vnútorne nenapĺňajú. Zároveň som ale cítil, že predsa len musí jestvovať niečo, čo mi dá odpovede na všetky moje otázky a s čím sa budem môcť bezvýhradne a plne vnútorne stotožniť.

No a po veľmi dlhom hľadaní som napokon takéto niečo aj naozaj našiel. Moje vnútro, ktoré túžilo po Pravde a nedoprialo mi odpočinku zrazu jasne pocítilo, že práve toto je ono. Že práve toto je tá jediná a absolútna Pravda, ktorú som tak dlho hľadal.

Celý proces možno pripodobniť výstupu na horu, pri ktorom človek jednoznačne vie, že ešte nie je na vrchole a preto musí kráčať ďalej. Ale takisto jasne potom pocíti, že sa už na vrchole ocitol a že už skutočne ďalej ísť nemožno. Cíti, že už vlastní Poznanie, odhaľujúce všetky tajomstvá života a celé stvorenie sa pred ním zrazu otvára ako jedna veľká kniha, z ktorej môže čítať.

Táto absolútna, jediná Pravda je pripravená a dostupná pre všetkých ľudí bez rozdielu. Iba na úprimnom úsilí každého jednotlivca už záleží, či sa k nej prostredníctvom vlastného úsilia a vlastnej snahy dokáže skutočne dopracovať.

Ak by ale náhodou v niekom vznikla obava, či snáď nájdenie spomínanej, absolútnej a jedinej Pravdy nespôsobí koniec ďalšieho vývoja treba zdôrazniť, že tomu tak nie je! Skôr naopak! Skutočný vývoj sa nájdením Pravdy iba začína.

Pre lepšie pochopenie sa skúsme pozrieť na dnešné, polo vedomé, či skôr slepecké tápanie v poznávaní vecí okolo nás. Nemôže mať konca, pretože čím viac sa poznáva, tým viac sa ukazuje, koľko je toho ešte nepoznaného. Otázku iba zostáva, dokedy tento spôsob "poznávania" a z neho prameniaci spôsob života naša planéta vôbec ešte vydrží.

Ak by ale nielen jednotlivci, ale i celý svet dospel k poznaniu absolútnej Pravdy, vývoj by vôbec nezastal, ale naopak, zrazu by sa nám ukázali jeho nedozerné a nikdy nekončiace možnosti. Tento vývoj by mohol byť trvalý a nikdy nekončiaci práve preto, že by sa opieral o poznanie Pravdy .

Lebo paradoxne, práve súčasný typ pokroku, bez poznania skutočnej Pravdy, bez poznania Zákonitostí vo stvorení, nesie v sebe zárodok istého konca a musí sa zrútiť presne rovnako, ako sa zrútili mnohé predchádzajúce civilizácie pred ním.

Jediná a absolútna Pravda teda naozaj jestvuje! Kto ju úprimne a vytrvalo hľadá, ten k nej bude skôr, alebo neskôr pritiahnutý na základe Zákona rovnorodosti. V hmotnosti sa to môže udiať iba hmotným spôsobom, napríklad prostredníctvom stretnutia s nejakým človekom, ktorý už túto Pravdu našiel a snaží sa ju aj žiť, ale napríklad aj prostredníctvom písaného slova, prednášky, rôznych zvukových nosičov a tak ďalej. Týmito mnohorakými a rôznorodými spôsobmi sa teda môže dostať hľadajúcemu prvotného a rozhodujúceho impulzu.

Tento prvotný podnet však musí on sám ako taký rozpoznať a potom aktívne vykročiť smerom, ktorý mu ukazuje. Odmenou sa mu stane poznanie zázraku života v jeho skutočnej plnosti, kráse a hodnote, čím získa tak nesmierne mnoho, ako keby bol slepý a zrazu začal znova vidieť. Až vtedy naozaj spozná nádheru života okolo nás, jeho pravé hodnoty, ako aj z dnešného pohľadu priam fantastické možnosti, ktoré každému jednotlivcovi, znalému Pravdy, život vo stvorení poskytuje.

Všetci vážne hľadajúci si teda môžu byť stopercentne istí, že ak bude ich úsilie po dosiahnutí Pravdy čisté, úprimné a vytrvalé, skôr, alebo neskôr na ňu musia zákonite naraziť. Ich túžba a najmä vnútorná čistota totiž vytvorí na Základe spomínaného Zákona rovnorodosti spojenie s čistou a absolútnou Pravdou.

Slová: "Kto hľadá, nájde! Kto klope, tomu bude otvorené! Kto prosí, dostane!" totiž nikdy neboli slovami prázdnymi. Tieto slová sú veľkým prísľubom pre všetkých vážne hľadajúcich, pretože sa netýkajú ničoho iného, ako toho najcennejšieho, čo človek vôbec môže získať - poznania Pravdy.

Na záver treba ale zvlášť zdôrazniť, že skutočnú Pravdu nemožno spájať s požiadavkou členstva v nejakej cirkvi, ani zo vstupom do nejakého spolku či organizácie. Pravda, ktorá je výrazom Božej múdrosti, sa prihovára ku každému človeku jednotlivo a vyžaduje od neho iba jediné: Život v súlade s jej Zákonitosťami a to priamo na mieste a v spoločenskom postavení, v ktorom sa v súčasnosti nachádza. Život, čiže reálne každodenné jednanie podľa zásad Pravdy a nie iba nejaké jej slepé uctievanie, na ktoré si ľudia vo svojej pohodlnosti tak zvykli.

M.Š. priaznivec stránky : www.ao-institut.cz
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 tartus tartus | 19. dubna 2011 v 13:45 | Reagovat

rad by som suhlasil, ale neviem s cim, asi len s tym ze kazdy ju musi najst sam. ale co to som sa nedozvedel.

2 Degon Degon | 19. dubna 2011 v 14:45 | Reagovat

Po tomto vyznaní, môžeme pisateľovi (p.Šupovi) iba blahoželať. Lebo nájsť Pravdu je to isté ako nájsť Boha, lebo Pravda a Boh je jedno a to isté.
Život je hľadanie (pravdy) a tu sa natíska otázka - čo potom? Keď už niet čo hľadať? Nestráca tu život potom akýkoľvek ďalší zmysel? Možno odpovedať, že potom možno ešte pomáhať iným tú pravdu objavovať, ale čo keď ju budú stále odmietať? Niekedy je človekovi s Pravdou ťažko a preto si vymýšľa svoje ilúzie a v nich sa cíti dobre. Podobne ako tí židovskí farizeji.
Tartus sa pýta na to, čo je tá pravda. No, pravdu je veľmi ťažko definovať. Je to rovnaké, ako by sme chceli definovať samotného Boha. Možno definovať absolútnosť, plnosť, večnosť a skutočnú realitu? Veda sa teraz snaží nájsť o definíciu ničoty, z ktorej vznikol Veľkým treskom celý vesmír. Vychádza im, že definovať ničotu je to isté ako definovať absolútnu plnosť - teda samotného Boha. Matematicky sa táto úloha dá splniť, ale nikto z ľudí tomu nerozumie. Je to problém !!!!

3 tartus tartus | 19. dubna 2011 v 18:55 | Reagovat

kazdy vidi pravdu taku aku mu to umoznuje jeho chapanie pravdy, nakolko je duchovne vyzrety. preto aj ked existuje jedna pravda, nie vsetci su schopni ju vidiet. ale v tomto clanku mi chyba ukazka autorovho chapania pravdy, ja chcem pocut/citat ako on vnima pravdu, ja chcem vediet v com veri/vie. chcem si to porovnat s tym v co verim/viem ja pripadne upravit smer svojej cesty. ucime sa cely zivot ale ucit sa treba z konkretnych veci. ak povieme "kdo hlada najde" tak je to fajn, ale ten clovek caka ze mu povieme co moze najst u nas, inak sa zoberie a pojde hladat dalej a zapaci sa mu nieco ine ako ponukame my. a ked beriem ze autor ma svoju pravdu a chce ju sirit tak nech ju sem napise.

4 Degon Degon | 20. dubna 2011 v 9:44 | Reagovat

[3]: V tom, čo si povedal, 100% súhlasím. Pravdu, alebo realitu je možno vnímať rozličným spôsobom, podľa toho, ako sme vybavení na vnímanie reality. Preto každý z nás môže vidieť a popisovať realitu odlišným spôsobom.
Pán Šupa predkladá svoje články na rôzne webové stránky (asi 200), ale nikdy sa diskusie o nich nezúčastňuje, lebo to by nijako časovo nestihol. Taktiež to svoje videnie pravdy nikde nepopisuje, lebo to jednoducho nedokáže. On iba moralizuje, čím proti sebe popudzuje mnohých. Mravokárci nikdy neboli obľúbení.
O pravdivom vnímaní reality je možno diskutovať s kýmkoľvek, ale treba vždy stanoviť tému, alebo konkrétnu záležitosť. Ľudia radi hovoria všeobecne, čo nemá žiadny obsah a preto ani potrebnú úroveň, ale debatovať o konkrétnej záležitosti sa nikomu nechce, lebo na to je potrebné skutočne vedieť. Poznanie veci do hĺbky je záležitosťou skutočne iba malého počtu jednotlivcov.

5 tartus tartus | 20. dubna 2011 v 12:07 | Reagovat

to mi pripomina nedavno tu uverejneny clanok o tom ako je zle bezducho blabolit, ze bezduche reci nicia dusu. :)

6 Degon Degon | 23. dubna 2011 v 8:48 | Reagovat

Áno, ale nielen bezduché reči, ale aj nezmyselné a najmä egoistické skutky ničia našu dušu. Našťastie je nezničiteľná, ale môžeme ju obaliť takým balastom, že sa nedokáže vôbec prejavovať. Ako u mnohých ľudí o ktorých Ježiš povedal: "Nechajte mŕtvých, nech si pochovávajú svojich mŕtvych". Táto planéta je plná podobných mŕtvol...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama