Nosné duchovné články tohto blogu obsahovo korešpondujú s dielom "Vo Svetle Pravdy", ktoré je vrcholom duchovného poznania na Zemi

Poslouchejte nové internetové rádio s hodnotným obsahem, jehož motto zní:
Věřme, že bude lépe a dělejme věci tak, aby lépe bylo!

Večný život, dokonalosť, trest a posledný súd

24. března 2011 v 9:22 |  Duchovno

Ak hovoríme o pojme večný život, museli sme potom jestvovať i pred pozemským narodením - áno, alebo nie? Prečo nás Stvoriteľ nestvoril dokonalých? Ak však je človek taký, aký je, prečo ho potom Tvorca trestá? Prečo musia ľudia prejsť akousi veľkou skúškou, nazvanou posledný súd, ktorá ich rozdelí na spôsobilých a nespôsobilých žiť ďalej vo stvorení? A ako zistím, že to, čo mi odpoviete je naozaj pravda a nie iba vaše vlastné myšlienky?


Pojem večnosť v súvislosti s ľudskou dušou, alebo lepšie povedané s ľudským duchom, sa nevzťahuje iba na obdobie po pozemskej smrti, ale ako správne usudzujete, celkom logicky aj na obdobie pred našim hmotným zrodením.


Pred týmto pozemským zrodením však išlo o nevedomý duchovný zárodok, ktorý vo večnej duchovnej ríši prejavil túžbu po seba uvedomení. Túžbu po nadobudnutí plnej duchovnej zrelosti, ktorá by mu umožnila žiť vo večnej duchovnej ríši ako zrelej, samostatnej a svojich práv a povinností si plne vedomej, večnej duchovnej bytosti.


Aby teda nevedomý duchovný zárodok mohol uskutočniť toto svoje prianie, bolo mu umožnené zostúpiť dolu, do hmotnosti. Práve hmotnosť má byť totiž pre neho školou života a miestom jeho postupného dozrievania, kde sa má všetkému naučiť.


A tak sa teda, na vlastné prianie, rodí nevedomý ľudský duchovný zárodok v hmotnom tele, v ktorom začína postupne zbierať rôzne prežitia, poznatky a skúsenosti.


Zmienená škola života však nie je obmedzená iba na jeden jediný pozemský život. Je to naozaj ako v škole, ktorej jednotlivé ročníky predstavujú naše jednotlivé pozemské inkarnácie. Vždy znovu a znovu sa opätovne vraciame na zem, aby sa spočiatku nevedomý duchovný zárodok mohol čoraz viacej rozvíjať a postupne dozrievať v dokonalú, zrelú duchovnú bytosť.


Samotná výučba ducha v škole života spočíva v prežívaní dôsledkov vlastných rozhodnutí. Prostredníctvom Zákona spätného účinku sa totiž každému človeku neomylne vracia naspäť presne to, čo myslel, cítil, hovoril a konal, nech už to bolo dobré, alebo zlé.


Dobro a zlo, ktoré nás dennodenne stretá teda nie je odmenou, ani trestom Stvoriteľa. Sú to iba dôsledky nášho vlastného jednania, ktoré sa k nám vracajú prostredníctvom chladnej a spravodlivej vecnosti spomínaného Zákona zvratného pôsobenia.


No a pomocou prežívania dobra a zla, ako zákonitých dôsledkov nášho vlastného jednania, sa má človek na "vlastnej koži" naučiť, čo je správne a čo nie. To znamená, že ak chce, aby ho stretalo iba dobro, musí i on sám iba dobro vytvárať.


Zlaté pravidlo, ktoré ľuďom zanechal Kristus znie: "Čo nechceš, aby iní robili tebe, nerob ani ty im". Prečo? Lebo všetko, čo urobíme iným, sa aj tak nakoniec, prostredníctvom Zákona spätného účinku, vráti ku nám samotným!


No a ako každá škola, tak i škola života má svoj koniec. V prípade ľudského ducha, ponoreného do hmoty je to čas trvania hmotnosti, ktorá nie je večná a preto podlieha nevyhnutnému kolobehu vzniku a zániku.


To teda znamená, že človek, ktorý nestihne včas dokončiť svoj duchovný vývoj, dozrieť v plne seba uvedomelú bytosť a tak splniť predpoklady pre vstup do duchovnej ríše, toho nedostatočne vyvinutá osobnosť bude strhnutá do rozkladného procesu spolu so všetkým hmotným. V ňom bude potom zničené jeho, mnohými pozemskými životmi nadobudnuté, ale ešte nezrelé a nedostatočné seba uvedomenie. Nakoniec, po veľkom utrpení, z neho zostane opäť iba nevedomý duchovný zárodok, ktorý, ako niečo večné, nemôže byť zničený spolu s hmotou. Tento zárodok vystúpi teda naspäť do duchovnej ríše, aby zase niekedy, vo veľmi ďalekej budúcnosti, zahájil ďalšiu, snáď už úspešnejšiu cestu za dosiahnutím zrelosti a plného seba uvedomenia.


No a spomínaný, posledný súd, je presne stanovená časová hranica, na ktorej budú oddelení dozrievajúci ľudskí duchovia od nezrelých, alebo inak povedané tí, ktorí sú schopní ďalšieho duchovného rastu a vzdelávania až k plnej zrelosti a tí, ktorí v tomto smere výrazne zaostali. Viď podobenstvo o piatich rozumných a piatich nerozumných pannách.


Prečo nebol ľudský duch stvorený dokonalý? Nie je to celkom pravda. Ľudský duch má v sebe skrytý potenciál, stať sa dokonalým. Tento predpoklad tkvie v každom nevedomom duchovnom zárodku a našou povinnosťou je naplno ho rozvinúť. Náš život má byť cestou, smerujúcou od nevedomého k vedomému a od predpokladu k dokonalosti k jej plnému rozvinutiu.


Spomínaný potenciál stať sa dokonalým je teda v každom z nás. Je to akési podvedomé tušenie cieľa, ku ktorému máme vo svojom živote kráčať. Spojenie s našim duchom zabezpečuje náš cit. Cit je totiž rečou ducha! Ak teda bude človek načúvať svojmu citu a nechá sa ním viesť, bude nevyhnutne kráčať len a len cestou dobra a tým i veľmi rýchlo dozrievať k požadovanej dokonalosti.


No a jedine v spolupráci s vlastným citom, prostredníctvom hlbokého precítenia všetkého, s čím sa v živote stretávame, teda aj toho textu, je možné rozpoznať, či to, čo prezentujem, sú iba moje vlastné myšlienky, alebo je to naozaj pravda.


M.Š., priaznivec stránky : www.ao-institut.cz
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 tartus tartus | E-mail | 24. března 2011 v 10:58 | Reagovat

autor si moze podat ruku s Dalajlamom, ktory presne to napisal vo svojej knihe "cesta k slobode" samozrejme az na toho krista.; je to v kapitole zrodenie. Pre tych ktory maju Dalajlamu radi odporucam sa tej knihe vyhnut. preniesol prilis vela svojej trpkosti a potlacanej slepej nenavisti do riadkov tejto knihy a tym zbytocne kali krasne myslienky.

2 Skopany Skopany | 27. března 2011 v 10:51 | Reagovat

Neustále již dva roky tady do mne kopou neznámí telepati proudem a snaží se mě paralyzovat či dohnat k infarktu (momentálně míří do srdeční krajiny, páteře, ledvin, hlavy, končetin, genitálií). Olomouc v okruzích ulic Karafiátová 1, Komenského 9, Kosmonautů 29 a v obci Žerůvky u Olomouce. Dne 7. 1. 2003 mě v Olomouci u obchodního centra "Senimo" okradli! V pátek 10. 1. 2003 jsem na Karafiátově 1 v Olomouci omdlel! Vykradli mi 3x chatu, a postupně mi ji ničí v obci Huzová u Štemberka na Moravě. Mouši se na mě domluvily! Pokazily mi opět oba domovní zvonky. Dnes mi prokoply schránku. Ještě ten den zástřel na nohy + ukájení hlasů. Při sepisování zástřel na týl, do ledvin a do hlavy. Neustále mi cuká pravé oko v pravém koutku. Škodná mi kazí přístup na síť! Posmívají se mi, že jsem teplouš, homosexuál a nechtějí mi dát dívky o které stojím, ačkoli jsem heterosexuál! Některé servery mou zprávu mažou. 14. 3. 2003 mi pokazily emailovou poštu. Dne 15. 2. 2003 mi neznámí telepaté zlikvidovali vysavač! Kopou také do mého psa a do kočky, kterým se tvoří podkožní nádorky a bradavice! Dne 27. 6. 2003 mi otrávili pejska, který na hodinu zcela ochrnul! Pes se mi nakonec ztratil úplně! Dnes již vím, že mou setru srazily autem a mne srazily z kola hned 2x, o čemž jsem si myslel, že jde o náhodu. Prolévám se minerální vodou „Magnesií“, odvarem z meduňky, čajem „Zelený drak“ spím v alobalové krychli, pojídám hořčíkové tablety, ale to vše mou situaci pouze zmírňuje... tel.: 732788680

3 Degon Degon | E-mail | 27. března 2011 v 16:15 | Reagovat

No, treba povedať pán Šupa, že ste tu načrtol témy a myšlienky, ktoré rezonujú v každom mysliacom človekovi, ale tie odpovede na ne sú také dosť laické. Tak sa to vo všeobecnosti dnes často hovorí, že je to karma, ale to môže človeka uspokojiť iba čiastočne. Pochopiteľne, že tu nemožno predložiť vedecky overené a neodškriepiteľné „pravdy“, ale možno iba k tomu vysloviť iný polemický názor, ktorý môže mať, (alebo nemusí) svoju vnútornú logiku.
Tak teda k prvému časti:
Večný život: Ak by život mal svoj pôvod vo stvorení, tak by večný určite nebol, lebo by podliehal času a priestoru, ako celý kozmos. Ale ako nás poučuje gnóza, život vychádza od Boha, vstupuje do stvorenia, kde vytvára rôzne životné prejavy (bytosti) a po smrti ich materiálnych tiel tento život opäť odchádza ku svojmu Pôvodcovi – Bohu, kde mu odovzdá svoje svedectvo o tom, čo vo stvorení prežil. To je uložené ako v dajakom veľkom počítači (pamäti ákáše, alebo morfickom poli). Pre Stvoriteľa sú tieto informácie zrejme veľmi užitočné, lebo je to spätná reakcia na jeho stvoriteľský akt. Stvorenie nebol jednorazovým aktom, ale je to trvalý proces. Na základe týchto informácii vie, čo treba vo stvorení upraviť, alebo zmeniť, aby to lepšie vyhovovalo jeho predstavám. Toto nijako neoponuje predstave vševediaceho Boha, ale nám to dáva odpoveď na otázku, ako môže byť vševediaci, keď je stvorenie od Stvoriteľa oddelené (dualizmus)? Na dualizmus poukazuje mnoho faktov a tak ho tu nechcem rozoberať. Takže život je večný, lebo vychádza od večného Boha Stvoriteľa!
Naša dokonalosť: Autor sa pýta: „Prečo nás Stvoriteľ nestvoril dokonalých?“ – To je zavádzajúca otázka, lebo nijako nedefinuje otázku – čo je dokonalosť? Je taký nôž dokonalý? Áno, aj nie! Je dokonalý pre účel na ktorý bol vyrobený, ale pre iný účel (napr. na pozeranie televízie) je nedokonalý). Správne by preto otázka mala znieť: „je človek dostatočne vybavený na to, čo od neho jeho Pôvodca očakáva? A vtedy musíme povedať – že áno! Človek dokonale vyhovuje účelu, pre ktorý bol stvorený! Takže všetky ďalšie reči o treste a pod. sú neopodstatnené.
Posledný súd: Táto otázka bude spoľahlivá zodpovedaná potom, čo si tento pojem lepšie objasníme. Jestvujú súdy ľudské, lebo jestvujú ľudské zákony. Tie sú podmienené rozumom a slobodnou vôľou (podľa zákona konať, alebo ho odmietnuť). Tu je potrebné trochu poopraviť naše chápanie niektorých vecí. Katolícka vierouka, ktorá vychádza zo židovských starozákonných tradícií učí zákonu (Božiemu a ľudskému). Ale keď budeme pátrať po pôvode tohto myslenia, spoznáme, že bolo motivované politicky – išlo o politiku a moc židov. Katolícka cirkev bola tiež vytvorená ako štátna cirkev imperiálneho Ríma a tak zákon ako nástroj poslušnosti a strachu musela prevziať. Ježiš však bol veľký odporca zákona a učil, že láska k Bohu a blížnemu v sebe obsahuje Boha, aj prorokov (teda všetok zákon).
Boh životu neurčuje žiadne zákony, ale im dáva ducha, podľa ktorého žijú a konajú podľa svojej prirodzenosti. Aj človek má v duši takúto morálnu prirodzenosť, ale rôzne vedľajšie záujmy ju môžu u človeka potlačiť a potom sa z človeka stáva netvor. Človek sa potom nespráva ako „dobrý správca“ (zástupca, alebo vyslanec Boha na zemi), ale ako nepriateľ a ničiteľ. Je to možné preto, že duša človeka podľahla sugescii o tom, že Boh nejestvuje, skutočným bohom je on sám a tak si každý môže robiť čo chce. Hovorí sa tomu pokušenie a prvý pád človeka do hriechu. Je to ako infekčná nákaza zdravého organizmu. Napadnuté rakovinové bunky odmietnu konať podľa DNA, a začnú sa množiť chaoticky. Takýto postihnutý organizmus sa buď vylieči, alebo smrťou zanikne. Ak sa vylieči získa imunitu a smrť tak isto chorobu likviduje. Celá ľudská hriešnosť teda nie je o zákone, ale o chorobnej infekcii. Ľudská hriešnosť je teda chorobné postihnutie duše a prejavuje sa duchovne tak, že nekoná podľa svojej pôvodnej prirodzenosti, ale chaoticky. Keď takáto duša po smrti tela predstúpi pred Boha spozná svoj omyl a zbaví sa svojej zlej duchovnosti, čím získa svoju pôvodnú čistotu a nevinnosť. Ak však svojho zlého ducha miluje viac ako Boha, tak odchádza do stavu, ktorý možno nazvať ako „čistiareň“. Tak koná aj človek, ak sa ušpiní. Špiny sa buď zbaví, alebo musí odísť do ústrania od tých čistých. Kam? Kresťania takéto duše umiestňujú do pekla, alebo očistca a Indovia podľa ich karmického zákona sem na zem. Treba povedať, že obe tieto verzie „očisťovania“  majú svoje logistické nedostatky.
Zmysel sveta a života: Túto základnú existenčnú otázku doposiaľ spoľahlivo nezodpovedal nikto. Všetci spomínajú najmä evolúciu, alebo niečo na ten spôsob, ale stále nie je zodpovedaná otázka prečo? Prečo umelec tvorí svoje diela (obrazy, alebo sochy), ktoré sú iba kópiou živej reality? A prečo Boh stvoril svet a človeka, ktoré sú tiež iba odzrkadlením Božej vôle a teda jeho samotného? Socha, alebo umelecký obraz na túto otázku nedokážu dať odpoveď, lebo sú iba tvorbou. Treba sa to spýtať samotného Stvoriteľa, ale dokážeme jeho motiváciu aj pochopiť?

4 Kijo Kijo | E-mail | 1. listopadu 2011 v 18:48 | Reagovat

Neverte žiadnym tradíciam len preto, že
boli v mnohých krajinách považované za
platné. Neverte niečomu len preto, že to
mnoho ľudí oddávna opakuje. Nepríjmajte
nič len preto, že to povedal niekto iný,
že to svojou autoritou popiera nejaký
mudrc, alebo kňaz. Alebo preto, že to je
napísané v nejakom svätom texte. Neverte
v niečo len preto, že to znie
pravdepodobne. Neverte vo vízie alebo
predstavy, ktoré považujete zoslané od
boha, ale dôverujte tomu, čo ste za pravdivé
uznali, po dlhom preverovaní a tomu čo
prináša lásku - úžitok - pokoj vám aj druhým. Ľudia sú alibisti a schovávajú sa za cirkev,,náboženstvo,,karmu,,aby sa očistili za skutky čo spáchali mysliac si, že im niekedy bude odpustené. Žiaden posmrtný život neexistuje! Je to len úbohé myslenie si toho,že keď sme niečo v tomto živote posrali, tak dostaneme druhú šancu. Žime tak, aby sme sa sami za seba nemuseli hanbiť - pretože žijeme len jediný raz!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama