Nosné duchovné články tohto blogu obsahovo korešpondujú s dielom "Vo Svetle Pravdy", ktoré je vrcholom duchovného poznania na Zemi

Poslouchejte nové internetové rádio s hodnotným obsahem, jehož motto zní:
Věřme, že bude lépe a dělejme věci tak, aby lépe bylo!

Aký je zmysel života?

13. února 2011 v 9:39 |  Zmysel života
Hoci si všetci veľmi dobre uvedomujeme pominuteľnosť svojho pozemského tela, v najhlbšom kútiku duše tlie predsa len v každom z nás neuhasiteľná túžba po večnom živote. Táto túžba nemôže byť zrealizovaná v hmotnom tele, čo isto každý chápe, ale naše najhlbšie ja akoby cítilo, že ide o čosi, čo sa predsa len dá niekde a nejakou formou uskutočniť.


Rozum sa samozrejme bude stavať proti, predostierajúc tisíce argumentov o nemožnosti niečoho podobného, ale spomínaný, tichý vnútorný hlas sa nedá umlčať po celý život. Ba práve naopak, čím bude človek starší, tým zreteľnešjie sa bude ozývať. A je to práve tento vnútorný hlas, ktorý nám napriek všetkej logike rozumu, hovorí o skutočnom zmysle života, ktorým je ... dosiahnutie výsady smieť žiť večne.

Ten tichý hlas v nás totiž vie, že existuje sféra bytia mimo hmotnosť, ktorá je skutočným cieľom nášho putovania. Ale na to, aby sme sa tam dostali a získali pre seba dar večného bytia, musíme splniť určité kritériá, pretože ríša Svetlého, večného a radostného tvorenia sa zachvieva iba v bezvýhradnom súlade so Zákonmi stvorenia a len človek, ktorý ich spoznal, naučil sa ich rešpektovať a podľa nich žiť, sa môže stať jej obyvateľom.

No a práve život na zemi je školou, v ktorej sa to máme naučiť. Vyučovanie prebieha v slede mnohých pozemských životov, takže každý z nás dostáva mnoho príležitostí k dokonalému osvojeniu si požadovaných kritérií a k postupnému dozrievaniu k úspešnému absolvovaniu "záverečnej" skúšky.

Učebná látka, čiže znalosť Zákonov stvorenia, bola ľudstvu dávaná vždy znova a znova, v rôznych formách a výkladoch, dokonale prispôsobená zrelosti a chápavosti ľudí rôznych historických období a geografických oblastí. A preto aj v dnešnej dobe prichádza ku každému otvorenému človeku poznanie o požiadavkách, ktoré musí splniť, ak si chce pre seba vydobiť výsadu večného bytia.

Na záver však treba spomenúť jednu závažnú skutočnosť: Čas výučby nie je nekonečný, pretože naša "škola", čiže hmotnosť, podlieha vzniku a zániku. Táto zákonitosť platí pre pozemské telo, pre každú jednotlivú planétu, pre celú slnečnú sústavu i pre celý vesmír. Čas našej výučby je teda podmienený časom trvania hmotnosti.

Kto však v slede mnohých pozemských životov dozreje zodpovedajúcim spôsobom a je schopný zosúladiť svoj život so Zákonmi stvorenia, ten sa nemusí ničoho obávať, pretože bude schopný oslobodiť sa včas z dosahu hmoty a vstúpiť do bezpečia večnej ríše.

Kto ale svoje životy premrháva, nevenujúc pozornosť svojmu "vzdelávaniu sa", ten zostáva zviazaný s hmotou, s ktoru musí byť potom zákonite spolustrhnutý do rozkladu všetkého hmotného. A to je potom jeho definitívna záhuba.

V železnom a nemeniteľnom chode stvorenia máme teda iba dve cesty. Jednu nahor, k večnému bytiu a k naplneniu skutočného zmyslu nášho života, alebo druhú cestu, cestu igonorovania pravého zmyslu ľudského života, ktorá je však istou cestou do záhuby.

Namáhajme sme preto poznávať Zákonitosti vo stvorení a upravovať svoj život do súladu s nimi. Všetko totiž stojí nejaké úsilie. Či už chceme skončiť školu, našetriť si na auto, postaviť dom, ísť na dovolenku, všetko toto stojí nemalú mieru nášho snaženia.

A vari možno naivne dúfať, že to najcennejšie, čo vôbec môže človek získať, nám spadne do lona samo od seba a úplne bez námahy? Určite nie! Zamerajme preto naše snaženie tým jediným správnym smerom a nepremrhávajme svoj život na niečo, čo je v porovnaní so spomínaným vysokým cieľom - darom smieť žiť večne, úplne ničotné. Lebo času, ktorý nám k tomu zostáva, už nemáme nazvyš.

M.Š.spolupracovník časopisu "Prebúdzajúce sa Slovensko"
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Lady*ChOcliTka_ Lady*ChOcliTka_ | Web | 13. února 2011 v 9:45 | Reagovat

Ahojky,omlouvám se za reklamu,ale pokud se podíváš na můj blog,můžeš získat reklamu u mě na 3 dny :))

2 Gabrielle...☺ Gabrielle...☺ | Web | 13. února 2011 v 9:48 | Reagovat

ahoj prepac ze otravujem ale na mojom blogu je VGS...a davam ti moznost sa prihlasit...:) viac info tu→http://sen-aneb-realita.blog.cz/1102/vgs-prihlaska
a mozem ta poprosit este o hlasok pre kapelu the paranoid?? dnes je posledny den hlasovania a oni potrebuju vyhrat....likn je tu→
http://coffeebreaks.sk/starter/hlasovani
dakujem...pp
PS: sry ak to beres ako reklamu a ak som nahodou prehliadla rubriku reklamy...

3 tartus tartus | E-mail | 14. února 2011 v 14:19 | Reagovat

mam zmiesane pocity, na jednej strane som rad ze je tu clanok ktory hovori o reinkarnacii, na druhej strane som zmeteny z toho akou naliehavostou hovori o hladani zmyslu zivota ked pretym je napisane ze na to mame tolko casu kym bude hmota. co je minimalne dalsich 100 miliard nasich rokov. Ale suhlasim ze treba konat uz teraz, a riadit sa heslom ze uz vcera bolo neskoro.

4 mlp mlp | 13. července 2011 v 18:59 | Reagovat

[3]: Uzravat na zemi a uzravat na onom svete, nemusi znamenat stejny casovy usek (vzpomenme na sen, co prozijeme za jednu noc?) taky bych si nebyl jist  jakymkoli casovym usekem, ktery lidstvu zbyva, to neni na vuli cloveka. Zatim to vypada, ze clovek chce tuto nadhernou planetu vytezit , zamorit odpadky a chemii a kde bude pak dozravat, kdyz tady nebude moci zit?

5 Louis Vuitton Bags Outlet Louis Vuitton Bags Outlet | E-mail | Web | 10. září 2012 v 5:56 | Reagovat

Thank you for your well-thought content. I'm really at perform proper now! So I ought to go off with no reading through all I'd like. But, I place your web site on my RSS feed in order that I can read mor

6 Coach Outlet Online Coach Outlet Online | E-mail | Web | 15. září 2012 v 6:07 | Reagovat

You guys have a wonderful website intending the following, KIU!

7 Prada Outlet Prada Outlet | E-mail | Web | 18. září 2012 v 18:37 | Reagovat

Yes! I agree what you say!

8 Cheap Jordans Cheap Jordans | E-mail | Web | 23. září 2012 v 19:09 | Reagovat

I found your blog site on google and check several of the early posts. Continue to keep up the good work. I just added up your RSS feed to my MSN News Reader. Looking forward to reading through far more from you later on!

9 Coach Outlet Coach Outlet | E-mail | Web | 24. září 2012 v 13:43 | Reagovat

That is some inspirational stuff. Never knew that thoughts might be this varied. Many thanks for all of the enthusiasm to offer such beneficial data right here.

10 starky starky | E-mail | 23. července 2013 v 9:54 | Reagovat

Žijeme len raz

Zrejme stojí za to, trochu sa zastaviť v životnom zhone a porozmýšľať, pomeditovať nad najväčším zázrakom prírody, keď vhodná skupina atómov, buniek, určitý organizmus, začne vnímať samého seba a svoje okolie, mať vedomie – žiť.

Schopnosť organizmu vnímať seba, okolie, žiť, v najširšom slova zmysle, je tým zázrakom prírody, ktorý mám na mysli a súčasne upriamujem svoju pozornosť  na  zánik tohto fenomenálneho zázraku prírody smrťou.

Smrť je prirodzenou súčasťou života spojenou s jeho zánikom, ak mal pôvodne akúkoľvek formu, či už to bola rastlina, živočích, alebo človek a predstavuje pre človeka,  ale aj pre ostatné živé tvory neblahú, neželateľnú, ale nevyhnutnú skutočnosť.  A práve v záujme odvrátenia, alebo aspoň akéhosi pozitívneho riešenia, či zmiernenia  tejto  neblahej skutočnosti, sa od nepamäti pokúša ľudský intelekt vymýšľať hypotézy a teórie, riešiace tento problém, problém života a smrti.

Otázkou života a smrti sa prioritne zaoberajú náboženstvá, ktoré predpokladajú existenciu akejsi nehmotnej večne jestvujúcej duše, ktorá pri smrti opúšťa hmotné telo. Nie je tu jednomyseľnosť, čo sa týka duše. Hinduistické a budhistické náboženstvá priznávajú dušu všetkým živým tvorom, zatiaľ čo semiti, kresťania, moslimovia, len človeku. Rozdielne učenia sú aj o posmrtnom stave duše. Ak novšie náboženstvá vymysleli pre dušu večný, blahobytný pobyt v nebi, alebo rovnako trvajúce zatratenie, tie staršie, predpokladajú, sľubujú, reinkarnáciu – znovuzrodenie.

Aj keď nejestvujú relevantné dôkazy, ktoré by potvrdzovali náboženstvami sľubované posmrtné stavy nášho vedomia, či duše, väčšina ľudí prijíma vo forme viery to, čo učia jednotlivé náboženstvá.

Je tu ešte skupina nenábožensky orientovaných ľudí – ateistov, agnostikov, skeptikov, ktorí predpokladajú, že život je jednorázový, neopakovateľný prírodný jav, končiaci zánikom biologickej formy aj vedomia.

Podrobme dialektickému skúmaniu jednotlivé pohľady, názory, na život a predpokladané posmrtné stavy. V prvom rade by bolo potrebné sa  vysporiadať  s pojmami duša a vedomie. Náboženstvami je pojmom duša označovaná, definovaná, nehmotná, duchovná, nesmrteľná časť ľudskej bytosti. Pojmom vedomie označujeme schopnosť organizmu vnímať seba a svoje okolie v najširšom slova zmysle. Nikto nebude namietať proti konštatovaniu, že v prvých dňoch , týždňoch ba aj roku po narodení, bolo naše vedomie dosť vágne, nerozvinuté a vyvíjalo sa, zrelo, s vývojom nášho tela, hlavne mozgu, jeho schopnosťou pamätať si a nepopierateľne táto schopnosť zánikom, smrťou ľudského tela, nezvratne zaniká, lebo zaniká aj pamäťové médium – mozog.

Že živý organizmus má individuálne rozvinuté vedomie, dokazujeme svojou existenciou, ale že má dušu, ako to prezentujú svojim veriacim  náboženstvá je rozporné v tom, že je chápaná ako nehmotná, duchovná, večná substancia, ktorej jestvovanie môžeme prijať len cez náboženskú vieru, lebo naše psychologické, biologické a fyzikálne poznanie takúto substanciu nepozná a ani nevie indikovať v ľudskom organizme rovnako, ako aj nadprirodzený svet duchov, nebo, peklo a zdá sa, že boli účelovo vymyslené k ovládaniu, strašeniu a moralizovaniu ľudí. Z uvedeného sa dá usúdiť, že je neracionálne predpokladať jednak jestvovanie duše a aj jej posmrtný stav blaženosti, či zatratenia.

Skúsme podrobiť analýze, názor veriacich v reinkarnáciu, ktorá je spájaná s vytváraním si karmy – zásluhovosti, determinujúcej nasledujúci zrod a život, a porovnať ho s názorom ateistov a skeptikov, že žijeme len raz. Opäť budem vychádzať z reality. Dokázateľne, ak by malo byť reálnym faktom naše opätovné zrodenie a zomieranie, potom nikto z nás si  nepamätá svoj predchádzajúci život, pretože ak ho žil, tak jeho smrťou zanikli aj jeho mozgové pamäťové bunky  a je tu teda stav vnímania súčasného nášho bytia, ako by bolo prvé a rovnako aj tie predchádzajúce a nasledujúce životy by sme prežívali rovnako. No pozitívne v tejto filozofii je to, že zásluhovosť, karmu pre nasledujúci život si vytvárame v súčasnom živote podľa  pravidla: čo sme siali, činili iným teraz, budeme žať v nasledujúcom živote my sami.

Z predchádzajúcej analýzy vyplýva súlad s tým, ako ponímajú život a smrť sekulárni humanisti, že ho vnímame , žijeme, ten súčasný, len tento jediný raz. Či podmienky pre jeho prežitie boli náhodné,  alebo determinované karmou z predchádzajúceho života nie je podstatné, ale zdá sa byť rozumné žiť tu a teraz, čo najšťastnejšie, vzájomne si neubližovať, rozvíjať si vedomie vzdelávaním a byť kreatívny aby sme neužitočne , nešťastne, nepremrhali ten jedinečný zázrak prírody – život.
Ten život, ktorý dáva opodstatnenie celému vesmíru, ktorý by nemal bez inteligentného pozorovateľa žiadny zmysel.

11 Babina Babina | E-mail | 7. února 2014 v 17:47 | Reagovat

[10]: Vždy si veľmi rada prečítam ( resp. vypočujem) názory ľudí, ktorí majú čo povedať hlavne vtedy, ak to, čo napíšu (povedia) je zrozumiteľné, formulované kultúrne a núti iných uvažovať. Váš príspevok rozhodne tieto kvality má.
Nie každému však takýto postoj k životu a jeho hodnotám stačí. Nechcem sa tu obmedzovať na moralizovanie, resp. na  karmu a jej pôsobenie. Pokiaľ by som sa chcela zamerať aj na tieto témy, bol by môj príspevok asi podstatne dlhší., čo nie je mojím cieľom.
Kým som sa neoboznámila s dielom, na základe ktorého sa články tohto webu píšu, ma nenapadlo klásť si napr. takéto otázky:
-    Čo znamená neublížiť myšlienkami, slovami?
-    Čo znamená prijať druhého takého, aký je? (Nie tolerovať, ale prijať.)
-    Ako môžem zostať pokojná v istých, niekedy absurdných situáciách?  A vôbec prečo mám zostať pokojná vždy a za každých okolností?
-    Prečo sa mám správať v istých situáciách spôsobom, ktoré po tisícročia hlásali náboženstvá?
Nikdy predtým ma nenapadlo zamýšľať sa nad tým, na čo myslel  p. Ježiš, keď povedal: „Nesúďte, lebo budete súdení.“ Že keď s niečím nesúhlasím, neznamená to, že mám právo hneď a za každých okolností kritizovať. (Aj keď viem, že fundovaná kritika má neoceniteľné miesto v medziľudských vzťahoch.) Nezamýšľala som sa ani nad spôsobom ako vyjadriť kritické pripomienky.
A to najdôležitejšie, k čomu ma táto kniha doviedla je dôležitosť vnútorných postojov a vnútorného presvedčenia, ktoré musí byť v súlade s vonkajšími postojmi.
To, že veda dosiaľ nedokázala niektoré skutočnosti, ktoré náboženstvá hlásajú nie je pre mňa dostatočný argument k tomu, aby som zmýšľala inak. Veda sa sústavne vyvíja a stále sa vynárajú nové a nové skutočnosti, na ktoré nepoznáme odpoveď. Pozrite si reláciu „Pod lampou“ zo dňa 9. 1. 2014, koľkokrát na otázku moderátora odpovedá renomovaný vedec (J. Grygar) „To nevieme“.
Nie je tu priestor na širšie rozvíjanie mojich myšlienok, ktoré ma v súvislosti s touto otázkou napadnú. Nakoniec nepripisujem si ani právo na pravdu. Jedno je však isté, tieto stránky majú snahu o pozdvihnutie povedomia ľudí, čo je v dnešnom svete mimoriadne dôležité. Ak oslovia čo len jedného človeka, splnili svoj cieľ.

12 starky starky | E-mail | 8. února 2014 v 14:47 | Reagovat

Prajem dobrý deň, som rád že vás oslovil môj text a čosi vám aj povedal. Len na okraj by som poznamenal, že človek a nielen človek, aj mnohé  živé tvory sú zvedavé a to je motor k poznávaniu cez prostriedky vedy, vymýšľanie môže byť veľmi mýlne až nebezpečné, keď sa podľa neho nekriticky koná.

13 Babina Babina | E-mail | 10. února 2014 v 3:43 | Reagovat

Prajem pekný deň Odporúčam Vám prečítať si knihu "Fyzika viery" od Tichoplava a Tichoplavovej. Na Martinuse z nej majú posledný kus. Zdravím Vás a prajem príjemný zážitok z jej čítania.

[12]:

14 Babina Babina | E-mail | 17. února 2014 v 15:58 | Reagovat

Donútili ste ma k hlbšiemu zamysleniu sa nad súvislosťami, o ktorých mi v poslednej dobe prichádzajú informácie zo všetkých strán. Za toto som Vám nesmierne vďačná, pretože veľa vecí  lepšie chápem ako doteraz . Ak sa ako-tak vyznáte vo fyzike a venujete trošku času nižšie uvedeným mailovým adresám , možno aj Vás oslovia. (Oslovili aj takých ľudí, ktorí sa vo fyzike nevyznajú.) Odporúčam si ich pozrieť v takom poradí, v akom sú uvedené, pretože skôr uvedené adresy čiastočne pomáhajú pochopiť všetko to, o čom sa hovorí  na poslednej stránke. Prajem Vám príjemné prežívanie.
1.    http://www.youtube.com/watch?v=OMjUEbb2Fe0      
2.    http://www.youtube.com/watch?v=RDXhitmVyus      
3.    http://www.youtube.com/watch?v=BFd3luPKPX4

[12]:

[12]:

[12]:

15 starky starky | E-mail | 18. února 2014 v 22:17 | Reagovat

Babina, tú Fyziku viery nepoznám. Ak sa k nej príležitostne dostanem, určite si ju prečítam. No priznám sa, že nemám veľmi vzťah k odôvodňovaniu náboženskej viery vedou.
Ten ponúknutý text 1. som si na preskáčku prečítal, neskôr si pozriem aj tie ďalši. Musím sa priznať, že som nikdy neskúšal žiadne haluciogénne látky až na prípad, keď mi endorfíny vyrobil môj mozog počas ťažkej choroby a hrozila mi smrť. Ale nie mi je celkom jasné, čo by niekto z takéhoto stavu mozgu chcel vydedukovať. Veď sa v podstate jedná o zmenený stav vedomia vplyvom psychotropnej látky a poškodzovania mozgu. Ak by som mal niekomu v tomto radiť, tak poviem NEROB TO ! Život je krajší bez omamných látok. Zatiaľ len toľko, možno neskôr sa ešte ozvem.

16 starky starky | E-mail | 18. února 2014 v 22:51 | Reagovat

Ešte ma napadlo, že som čítal pomerne podrobne o psychotropných látkach tu :    http://www.osacr.cz/2013/12/06/psychotropni-latky-muchomurka-cervena-konopi-a-peprovnik-opojny-dil-4/

17 Babina Babina | E-mail | 2. března 2014 v 22:21 | Reagovat

Dobrý deň. Fyziku viery si môžete objednať v internetovom kníhkupectve Martinus. Stojí 6,05 eur. Tým trom odkazom porozumiete až keď si pozriete aj posledný. Musím sa priznať, že nerozumiem úplne tomu o čo Vám vlastne ide, ak na jednej strane tvrdíte, citujem: „Len na okraj by som poznamenal, že človek a nielen človek, aj mnohé  živé tvory sú zvedavé a to je motor k poznávaniu cez prostriedky vedy, vymýšľanie môže byť veľmi mýlne až nebezpečné, keď sa podľa neho nekriticky koná.“  a na druhej strane je Váš postoj, citujem: „No priznám sa, že nemám veľmi vzťah k odôvodňovaniu náboženskej viery vedou.“
Ja som vstúpila do diskusie len preto, aby som obhájila ľudí, ktorí sú autormi príspevkov na tejto webovej stránke. Jedným z ich cieľov je morálna osveta ľudí, čo si nepochybne zasluhuje obdiv. Je na nás, čo si z toho vyberieme. A pokiaľ máme akú-takú úctu k ľuďom a k ich životným postojom, tak sa budeme podľa toho správať aj k ich názorom. Čo sa týka náboženstva a cirkvi(a nech je to akékoľvek náboženstvo): Niekoľko tisíc rokov to bola jediná inštitúcia, ktorá viedla ľudstvo k akej-takej morálke a som presvedčená o tom, že sa to snažila robiť podľa možnosti čo najlepšie. Keďže do celého procesu vstupovali prostredníctvom ľudí, ktorí nie sú neomylní, samozrejme, že sa dopustili aj chýb. Pretože nepoznáme pozadie celého procesu a dôvody prečo tak konali, nemyslím si, že máme právo ich kritizovať. Máme ale právo na to, aby sme sa poučili z histórie a neopakovali chyby, ktorých sa ľudstvo dopustilo v minulosti. Bez morálneho postoja však budeme robiť oveľa väčšie chyby. Preto si myslím, že čím viac takýchto stránok bude, tým lepšie pre ľudstvo.  
Prajem Vám príjemný deň.

[16]:

18 starky starky | E-mail | 3. března 2014 v 21:47 | Reagovat

Dobrý deň, už sa veľmi nepamätám prečo som sem pridal môj komentár vo forme úvahy o živote a smrti. Možno preto, že som očakával, že to kohosi osloví a zamyslí sa , tak ako ja, nad klamlivými až podvodníckymi náboženskými učeniami, ktoré síce prinášali do spoločnosti vzdelanie, kultúru, morálku, ale aj obrovskú mieru zla v priebehu dejín ľudskej spoločnosti, čo prevažuje v mojich očiach tak, že všetky náboženské organizácie, cirkvi, považujem za podvodnícke a  zločinecké.
Morálne princípy, etika, sú historickým produktom ľudstva, predstavujúce spoločenskú dohodu, v záujme čo najšťastnejšieho prežitia jednotlivca a spoločnosti bez ohľadu na postoje vyplývajúce z náboženských učení, ktoré sú v mnohých prípadoch rozporné aj v takom základnom princípe, ako nezabiješ!
V tejto súvislosti som sa zamýšľal nad náboženstvami takto:

Prečo je nerozumné byť nábožensky veriacim človekom.

Každý zdravý človek je sugestibilný, to znamená, že je schopný nekriticky prijímať informácie ako pravdivé, ak ich dostáva od osoby, ktorú považuje za autoritu a podľa nich sa správať, či konať. Tou autoritou môže byť aj kniha či náboženské učenie..
Je teda prirodzené, že sme ochotní prijať ako pravdivú informáciu o kauzalite – príčinnosti vecí a z nej vydedukovať, že vesmír a všetko v ňom má nejakú počiatočnú príčinu. Tak vznikla hypotéza, domnienka, že tou príčinou by mohol byť akýsi boh. Takéto myslenie a konanie nepredstavuje nič nové. V podstate je podobné mysleniu našich predkov ktorí si nevedeli vysvetliť pôvod vetra, dažďa, východu a západu slnka a iných, dnes už známych príčin  ich vzniku a tak prisúdili ich príčinu bohom slnka, vetra, lásky atď..
  Ak by tento názor ostal len v polohe názoru, nič by sa nedialo, ale určití jedinci, v našom prostredí: Abrahám, Mojžiš, Kristus, Mohamed, sa chopili príležitosti a začali vymýšľať: kto je boh, aké má vlastnosti, čo si želá, čo treba konať, ako nás bude trestať, ako odmeňovať? A súčasne sa títo chytráci pasovali za vodcov, prorokov, synov božích, mesiášov a pod.. V súčasnosti túto funkciu prevzali na seba jednotlivé cirkvi a ich predstavitelia, cirkevná hierarchia. Vypracovali náboženské učenia, dogmy, rôzne magické obrady, pričom nik na svete nemôže mať relevantný kontakt s akousi hypotetickou postavou – bohom, bohmi a teda všetky náboženstvá predstavujú nehorázny podvod a klamstvo, so súhlasom a výdatnej podpory štátnej moci.
Aj napriek týmto skutočnostiam získavajú jednotlivé náboženstvá svojich stúpencov, cirkvi dostatok veriacich, značný vplyv na spoločnosť, získavajú majetky a moc. A to je hrozná a nepochopiteľná skutočnosť.
Ak si toto všetko rozumný človek uvedomí, nemôže byť nábožensky veriacim človekom.
Ja som sa stal nábožensky neveriacim vďaka pánovi farárovi, ktorý nás učil (mučil) náboženstvo na rímskokatolíckej ľudovej škole a som mu za to vďačný.

[17]:

19 Babina Babina | E-mail | 5. března 2014 v 1:20 | Reagovat

Dobrý deň. Je mi veľmi ľúto, že na Vás spomínaný pán farár mal takýto neblahý vplyv. Zrejme svojim prístupom vo Vás vyvolal takú averziu voči cirkvi a náboženstvám, že Vaše reakcie na ne sú priam nenávistné. Tu mi dovoľte poznamenať, že nenávisť v akejkoľvek podobe a ku komukoľvek, nie je práve tou najšťastnejšou voľbou postoja k životným situáciám. Ak ste sa ale takto rozhodli, je to Vaša voľba. Nie je mojou úlohou presviedčať  Vás o opaku. Napriek tomu mi však dovoľte opísať Vám tu svoje postoje v takýchto situáciách. Pokiaľ o niekom vyslovujem súdy, tak sa najprv snažím vžiť do jeho situácie. Prístup ku žiakom, resp. študentom, bol pre každé historické obdobie iný. Zrejme ste ako dieťa vystihli dobu, v ktorej sa Vami spomínaný prístup ku žiakom bežne praktizoval, pretože z hľadiska vývoja vyučovacích metód sa všeobecne uznával za vhodný. Pán farár sa Vám a ostatným študentom zrejme snažil vštepiť isté, (no povedzme to hoci aj takto:) hodnoty, ktoré on považoval za správne. Nebol  ale dostatočne pripravený (možno práve kvôli historickej dobe, v ktorej pôsobil) na to, akým spôsobom to má urobiť. Robil to teda spôsobom, ktorý sa mu zdal najvhodnejší a ktorým dosahoval, podľa svojho názoru, najlepšie výsledky. Štyridsať rokov som bola učiteľkou, verte mi, že sme veľmi často spoločne s ostatnými učiteľmi hľadali spôsob ako k deťom v rôznych situáciách pristupovať. Milovala som svoje povolanie a snažila som sa ho robiť tak, ako som to najlepšie vedela. Napriek tomu si nerobím ilúzie o tom, že všetci moji bývalí žiaci majú o mne tú najlepšiu mienku. Chcem tým povedať jedno, že ľudstvo a ľudské vedomie sa vyvíja. Veľmi často sa stáva, že až po určitom čase zistíme, že sme v istých situáciách pochybili. (Myslím si že sato týka nielen histórie ľudstva, ale aj jednotlivcov.) Každý človek robí chyby. Nikto o sebe nemôže povedať, že je neomylný. Dôležité je aby sme sa z chýb, ktoré sme urobili dokázali poučiť a neopakovali ich donekonečna. Isté je aj to, že niektoré chyby, alebo historické omyly sú tak rozsiahle, že sa veľmi ťažko ospravedlňujú. Napriek tomu si myslím, že nenávisť nič nerieši, skôr komplikuje riešenie problémov. Prajem pekný deň.

[18]:

20 starky starky | E-mail | 5. března 2014 v 10:39 | Reagovat

Dobrý deň, predpokladám, že ako bývalá pani učiteľka ste mali možnosť rozvíjať, okrem iného, aj logické kritické myslenie u detí, teda nielen, aby to čo ste im hovorili vedeli, ale aj tomu rozumeli. A v tejto súvislosti nerozumiem primerane inteligentným ľuďom, ako môžu považovať za pravdivé, vymyslené náboženské učenia a dogmy, ba dokonca tieto učenia šíriť a obhajovať. Ja som človek, ktorý nepozná nenávisť, ani ku kňazovi ktorý mi pomohol zbaviť sa náboženstva, pretože ma donútil pustiť sa do štúdia toho, čo s náboženstvami súvisí : vyvolanie strachu, neistoty, ponuka nádeje, spasenia, posmrtnej blaženosti. A tieto momenty udržiavajú veriacich v jednotlivých cirkvách a dávajú im takto opodstatnenie ich existencie.  Jednotlivé cirkvi, nie nenávidím, ale ich obdivujem, ako sofistikovane (veď cirkevná hierarchia predstavuje vzdelaných ľudí) dokážu ovládať svojich veriacich pri konaní dobra aj zla. A ešte pridávam moje „úsmevné“ skúsenosti s náboženstvom.

Choroba.
Túto chorobu som nikde nechytil, nebol to žiadny vírus ani baktéria čo by ma bol napadol, vypestovali ju vo mne. A bola to rímskokatolícka ľudová škola kde som ju dostal. Je to psychická choroba ktorá sa múdro volá fóbia – čiže strach . Je mnoho druhov fóbií, žiaľ moju som medzi nimi nenašiel, ešte ju nepomenovali, robím tak ja a nazval som ju teofóbia – strach z pána Boha.
Prišiel som k nej už v prvej triede Základnej školy, na hodinách náboženstva. Boli to však len vágne začiatky mojej choroby. Moja teofóbia sa do hĺbky a šírky rozrástla v ďalších ročníkoch, keď snaživý pán farár, v úvode vyučovacej hodiny náboženstva nikdy nezabudol potrestať všetkých tých hriešnikov čo neboli v nedeľu na omši, alebo po obede na litániách. Trest spočíval v troch ranách trstenicou po tých častiach tela kde chrbát stráca slušné pomenovanie, teda po zadku, za omšu, alebo po jednej rane na obe ruky , za neúčasť na litániách. Oboch trestov som si užil neúrekom a tak namiesto lásky k Bohu, ktorú chcel kňaz v nás vypestovať, som sa čoraz viac bál nielen pána Boha, ale aj jeho hovorcu – kňaza.
Moja choroba sa ešte viac prehĺbila, keď som sa dozvedel, že po smrti sa nič nekončí, ale že dobrotivý pánbožko pre mňa hriešnika pripravil ďalšiu, pre moju dušu veľmi osožnú vec –
- večný život v nebi, alebo večné trápenie v pekle či prechodný pobyt v očistci.
O strachu z pekla, kde čerti trýznia, pečú, varia v smole tých nešťastníkov, ktorí sa tam z rozhodnutia svätého Petra a pána Boha dostali, netreba veľa hovoriť, máte ho predsa všetci, ale prečo som bol vystrašený aj z pobytu v nebi, musím vysvetliť. Mám na to dva dôvody. Prvým je otázka, čo budem v tom nebi večne robiť? Vládne v tom značná neistota aj v najvyšších vatikánskych kruhoch. Niektorí hovoria ,,ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo čo pánbožko pripravil pre svojich vyvolených veriacich“, iní, že sa tam budú prespevovať akési pesničky, alebo hľadieť na Boha z tváre do tváre, alebo jednoducho leňošiť kdesi pod rajskými stromami. Žiaľ, nič z toho ma nelákalo, nepotešilo a ešte po druhé, bude to trvať večne. Nič sa nedá robiť, chceš či nechceš, či sa ti to páči, alebo nie, budeš tam večne! Ešte ten očistec ponúka akúsi zmenu, ale aj ten napokon končí večným pobytom v nebi. Korunu tomuto všetkému nasadil ešte Ján Pavol II., keď na svätopeterskom námestí oznámil : „ Nebo nie je, je to len blažený stav duší.“ Zrušil aj to , čomu sa niektorí veriaci najviac tešili – nebo.

Takto na smrť vystrašený katechétom a zneistený pápežom, som sa rozhodol vziať vec do vlastných rúk a sám som začal bádať vo veci náboženstva a pána Boha. Už z opísaných skutočností som vedel, že sa jedná o vážnu a nebezpečnú vec. No čím ďalej som sa venoval tomuto fenoménu, bol som vystrašenejší. A tak som sa rozhodol, ako ten fajčiar, čo čítal hrôzostrašné veci o škodlivosti fajčenia  a prestal ich čítať, urobiť to isté v záujme zbavenia sa teofóbie a stal som sa ateistom. Môžem odporučiť – pomohlo. Som slobodný človek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama